Vyštudoval slovanskú a románsku filológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1928). Absolvoval štúdiá v Paríži, Krakove a Ľubľane. Vo vedeckovýskumnej oblasti sa venoval dialektológii, staroslovienčine, výskumu jazykových a kultúrnych pomerov na Veľkej Morave; vo svojom výskume sa zameral aj na účinkovanie Cyrila a Metoda. Ďalej sa zaoberal slovenskou historickou gramatikou, štúdiom najstarších dejín slovenského jazyka a Slovákov, najmä ich osídlením v Panónii. Syntézou jeho vedeckej činnosti sú päťzväzkové Dejiny slovenského jazyka (1956-1973), v ktorých poukázal na vývin slovenčiny v porovnaní s ostatnými slovanskými jazykmi. K základným prácam zameraným na slovenskú jazykovedy z diachrónneho hľadiska patrí predovšetkým dielo Slovenský juh v stredoveku (1948) s mapovými prílohami, v ktorom dokladuje historické osídlenie slovenským etnikom aj mimo hraníc Slovenska. Osobitne sa venoval Veľkej Morave, analyzoval tzv. Panónske legendy a skúmal niektoré aspekty používania liturgie na Veľkej Morave. Najvýznamnejším dielom v tejto výskumnej oblasti je dvojzväzková vedecká syntéza Starosloviensky jazyk I.-II. z rokov 1978 a 1987.
1.9.2005 prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vyznamenal profesora Jána Stanislava in memoriam Radom Ľudovíta Štúra.
V roku 2005 si Slavistický ústav Jána Stanislava pripomenul 10. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sa Slavistický kabinet SAV s platnosťou od 1. januára 2005 premenoval na Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. Týmto pomenovaním sa vzdáva hold a úcta osobe a dielu tohto významného slovenského slavistu.
Pri tejto príležitosti naše pracovisko dňa 27. apríla 2005 navštívil prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Informácie o návšteve prezidenta SR v našom ústave pozri v Správach SAV (2005, roč. 41, č. 4).
V roku 2004 sa v Liptovskom Svätom Jáne, rodisku Jána Stanislava, uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia venovaná storočnici od jeho narodenia.