Medzi zakladajúcich členov Slavistického kabinetu (dnes Slavistického ústavu Jána Stanislava) SAV patria aj jeho bývalí pracovníci prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc., PhDr. Tatjana Grigorjanová, CSc., Vladimír Gregor a doc. PhDr. Elena Krasnovská, CSc.
Prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc. (1933)
Bol zakladateľom slavistického pracoviska na pôde Slovenskej akadémie vied a ako prvý riaditeľ a vedúci vedecký pracovník pôsobil v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV od roku 1995 do roku 2018, v rokoch 1995 – 2006 bol riaditeľom a od roku 2006 do roku 2017 vykonával funkciu predsedu vedeckej rady organizácie. Bližšie informácie TU
PhDr. Tatjana GRIGORJANOVÁ, CSc. (1960)
Pracovala v Slavistickom kabinete SAV do konca roka 2002. Až do svojho odchodu z pracoviska vykonávala funkciu výkonnej redaktorky časopisu Slavica Slovaca, vo svojom výskumnom zameraní sa venovala problematike slovensko-ruských jazykových vzťahov predovšetkým z hľadiska ich lexikologického a lexikografického spracovania. Je spoluautorkou diela Slovensko-ruský právnicko-ekonomický slovník (Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2000. 246 s.), ktorý je výsledkom riešenia grantového projektu Slavistického kabinetu SAV.
Vladimír GREGOR (1927)
Pracoval v Slavistickom kabinete SAV do konca roka 1997, no intenzívny pracovný vzťah so svojím bývalým pracoviskom nikdy neprerušil. Všetky práce súvisiace s prípravou faksimilného vydania rukopisu Kamaldulskej Biblie nesú výraznú pečať jeho obetavej spoluúčasti.
Doc. PhDr. Elena KRASNOVSKÁ, CSc. (1943)
Pracovala v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV (predtým Slavistický kabinet SAV) od jeho založenia v roku 1995, patrila medzi jeho zakladajúcich členov. V rokoch 1995 – 2001 vykonávala funkciu vedeckej tajomníčky Slavistického kabinetu SAV, v roku 2002 funkciu zástupkyne riaditeľa kabinetu. Zároveň bola školiteľkou v dennej forme doktorandského štúdia. Vo svojom hlavnom bádateľskom zameraní sa Elena Krasnovská venovala výskumu slovenských písomností 17. – 20. storočia, s osobitným zreteľom na písomnosti z okruhu náboženskej literatúry. Bola vedúcou dvoch grantových projektov VEGA a ako spoluriešiteľka prispela k úspešnému splneniu cieľov ďalších troch grantových projektov.
PhDr. Ľubor KRÁLIK, CSc. (1967)
Pracoval v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV (predtým Slavistický kabinet SAV) od jeho založenia v roku 1995 do roku 1997.
PhDr. Štefan LIPTÁK, CSc. (1937)
Stál pri zrode Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV (vtedy ešte pod názvom Slavistický kabinet SAV) v roku 1995. Ako samostatný vedecký pracovník pôsobil v SÚJS SAV do konca roku 2010. Dlhé roky zastával v ústave pozíciu zástupcu riaditeľa. Štefan Lipták sa zameriaval predovšetkým na výskum zemplínskych a užských nárečí v ich vývinovej perspektíve a kontaktoch s východoslovanskou jazykovou oblasťou. Ako hosťujúci docent na Katolíckej univerzite v Ružomberku prednášal a viedol seminárne cvičenia a diplomové práce v študijných predmetoch Základy slavistiky a staroslovienčiny a Vývin slovenského jazyka a dialektológia. Pôsobil ako expert a člen vedeckej rady v Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru v Bratislave. Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave mu v roku 1997 udelilo Striebornú plaketu Ľudovíta Štúra SAV za zásluhy v spoločenských vedách. Matica slovenská v Martine mu dňa 1. februára 2007 udelila Medailu Andreja Hlinku a Martina Rázusa za zásluhy a dlhoročnú prácu pri napĺňaní programu Matice slovenskej a pri príležitosti životného jubilea (70 rokov). Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave mu dňa 10. mája 2007 pri príležitosti životného jubilea (70 rokov) udelilo Zlatú plaketu Ľudovíta Štúra SAV za zásluhy v spoločenských vedách. (Správa)
ThLic. Andrej ŠKOVIERA, PhD. (1975)
V Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV v roku 2008 obhájil dizertačnú prácu a do roku 2017 pracoval ako samostatný vedecký pracovník. Venoval sa výskumu teologických, kulturologických a historických otázok pôsobenia cyrilo-metodskej misie na Veľkej Morave.
Mgr. Angela ŠKOVIEROVÁ, PhD. (1974)
Zaoberala sa výskumom latinských písomností slovenských autorov 15. – 18. storočia, skúmaním funkcií latinčiny a jej vzťahu k slovenčine najmä v písomnostiach náboženského obsahu. Bola vedúcou grantového projektu Duchovná tvorba v latinskom a slovenskom jazyku v prostredí slovenských vzdelancov 15. – 19. storočia a bola aj spoluriešiteľkou ďalších dvoch grantových projektov VEGA. V Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV viedla a vykonávala práce súvisiace so starostlivosťou o knižničné a zbierkové fondy pracoviska. A. Škovierová bola členkou Komisie pre historické knižné fondy pri Spolku slovenských knihovníkov, členkou Jednoty klasických filológov. A. Škovierová na Katedre histórie, Katedre románskych jazykov a Katedre logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského prednášala a viedla semináre z latinského jazyka. Doktorandské štúdium v dennej forme absolvovala A. Škovierová v Slavistickom kabinete SAV v rokoch 1999 – 2002. Doktorandskú dizertačnú prácu Ondrej Rochotský (príspevok k výskumu latinskej literatúry v kontexte slovensko-českých vzťahov) obhájila v roku 2002. Vedeckou pracovníčkou Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV bola A. Škovierová od 1. 10. 2002 do 30.6.2011.
Mgr. Peter ŠOLTÉS, PhD. (1975)
Zaoberal sa výskumom nábožensky a etnicky zmiešanej hraničnej oblasti východného Slovenska, sociálnych noriem vznikajúcich v pluralitnom prostredí, sociálnej mobility a korelácie medzi konfesionálnou a etnickou identitou. Doktorandské štúdium v dennej forme absolvoval v Slavistickom kabinete SAV v rokoch 1999 – 2002 a dizertačnú prácu Vývin etnických a náboženských pomerov v Zemplínskej stolici v 18. storočí obhájil v roku 2002. Vedeckým pracovníkom Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV bol od 1. 10. 2002 do 30. 9. 2006.
Mgr. Mária BLAHUNKOVÁ, PhD.
Mgr. Svorad ZAVARSKÝ, PhD.
Mgr. Mária KOŠKOVÁ, CSc.
Vo svojom hlavnom bádateľskom zameraní sa Mária Košková venovala konfrontačným výskumom v oblasti slovensko-bulharskej lexikológie, frazeológie a gramatiky, lexikografickému spracúvaniu slovenskej a bulharskej slovnej zásoby. Je hlavnou autorkou, redaktorkou a vedúcou grantového projektu Bulharsko-slovenský slovník. Vykonávala funkciu školiteľky v doktorandskom štúdiu. V Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV pracovala Mária Košková od 1. 4. 1997.
V rokoch 2007–2008 bola vedúcou projektu APVV Bulharská a slovenská lexikografia v zjednotenej Európe, ktorý sa riešil v spolupráci s Ústavom bulharského jazyka prof. Ľ. Andrejčina Bulharskej akadémie vied.
Mgr. art. Ladislav KAČIC, PhD.
Vo svojom hlavnom bádateľskom zameraní sa Ladislav Kačic venoval výskumu kultúry 17.-18. storočia na Slovensku, najmä kultúry rehoľných spoločenstiev (františkánov, jezuitov, piaristov) z interdisciplinárneho pohľadu (hudobného, jazykového, literárneho).
L. Kačic je vedúcim grantového projektu Hudobné a literárne súvislosti slovenského baroka, pod jeho vedením splnilo plánované ciele ďalších 5 projektov podporovaných grantovou agentúrou VEGA, ako spoluriešiteľ prispel k úspešnému splneniu cieľov viacerých ďalších projektov.
V súčasnosti je L. Kačic členom predstavenstva Slovenskej muzikologickej asociácie, členom prezídia Johann-Joseph-Fux-Gesellschaft so sídlom v Grazi a členom Internationale Arbeitsgemeinschaft für Hymnologie, je školiteľom doktorandov na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU, kde prednáša študijné predmety Dejiny slovenskej hudby a Dejiny európskej hudby (stredovek, renesancia, barok) a vedie semináre a diplomové práce z hudobnej teórie. Je úspešným organizátorom viacerých významných medzinárodných vedeckých konferencií a editorom zborníkov štúdií.
V Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV pracoval L. Kačic od 1. 4. 1997. Dizertačnú prácu Hudba reholí na Slovensku v 16.–18. storočí obhájil v roku 1998.
Mgr. Ľubomíra WILŠINSKÁ, PhD.
Vo svojom výskumnom zameraní sa Ľ. Wilšinská venovala latinskej literárnej kultúre v prostredí byzantsko-slovanskej tradície na Slovensku. Sústreďovala sa na výskum rukopisných i tlačených textov 17.-19. storočia, a to s prihliadnutím na filologický a kultúrno-historický aspekt.
Je absolventkou Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v odbore klasické jazyky. V rokoch 2013-2016 bola internou doktorandkou Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV v študijnom odbore 2.1.28 slovanské jazyky a literatúry. V rámci doktorandského štúdia sa osobitne venovala interpretácii obrazu mníšskeho života v latinskej práci Imago vitae monasticae (Cassoviae, 1802) od Juraja Joannikija Baziloviča, protoigumena mukačevského baziliánskeho kláštora, ktorej základnú rovinu tvoril preklad, filologická a kultúrno-historická analýza. Dizertačnú prácu s názvom Byzantsko-slovanská tradícia a kultúra – kontinuita a diskontinuita – Juraj Joannikij Bazilovič: Obraz mníšskeho života úspešne obhájila v roku 2016. Vedeckou pracovníčkou Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV bola Ľ. Wilšinská od 1. 9. 2016 do 31. 12. 2020.
BÝVALÍ DOKTORANDI
Mgr. Anita MURGAŠOVÁ, PhD., (1973) úspešne absolvovala doktorandské štúdium v dennej forme v Slavistickom kabinete SAV v rokoch 1997 – 2000 a v roku 2000 obhájila dizertačnú prácu Slovensko-poľské kontakty (ich odraz na syntaktickej rovine spišských goralských nárečí). Žiaľ, Rada Predsedníctva SAV pre vedeckú výchovu nevyhovela žiadosti Slavistického kabinetu SAV o prijatie A. Murgašovej do pracovného pomeru v SAV.
Mgr. Naďa RÁCOVÁ, PhD., (1979) bola v rokoch 2003 – 2007 internou doktorandkou Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV. Dňa 8. 10. 2010 úspešne obhájila dizertačnú prácu na tému Ideové a historické predpoklady vzniku prvého úplného prekladu Písma svätého do slovenčiny.
Mgr. Ľuboš LUKOVINY, PhD., (1974) bol v rokoch 2004 – 2008 interným doktorandom Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV. Dňa 31. 10. 2008 úspešne obhájil dizertačnú prácu na tému Cyrilo-metodské dedičstvo a jeho korene – vybrané aspekty z pohľadu byzantskej kultúry.
Mgr. Lenka MAJCHRÁKOVÁ (1979) bola v rokoch 2004 – 2009 internou doktorandkou Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV. Dňa 8. 10. 2010 úspešne obhájila dizertačnú prácu na tému Slovesá byť a mať v slovenčine, bulharčine a macedónčine. Existenciálnosť, lokalizácia, posesívnosť.
Mgr. Dominika TEKELIOVÁ (1988) absolvovala doktorandské štúdium v dennej forme v rokoch 2013 – 2015, počas ktorého sa venovala výskumu jazyka a žánru ľudovej prózy v zápisoch Františka Šujanského. Dizertačnú prácu Ľudová próza na prelome 19. a 20. storočia. (Problematika jazyka a žánru) úspešne obhájila 28. augusta 2015.
BÝVALÍ TECHNICKÍ PRACOVNÍCI
Marek IVANČÍK bol technickým pracovníkom v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV v rokoch 2002 – 2008.
Helena BUJNOVÁ vykonávala v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV všetky administratívne činnosti súvisiace s agendou pracoviska a Štátnej pokladnice v súčinnosti s Technicko-hospodárskou správou ústavov spoločenských vied SAV a s Úradom SAV. V Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV pracovala Helena Bujnová na polovičný pracovný úväzok od 1. 3. 2003 do 30. 4. 2011.
Mgr. Juraj MOLČÁNYI pracoval ako odborný technický pracovník v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV v rokoch 2008 – 2018.
Ing. Lýdia RUMMELOVÁ vykonávala v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV všetky administratívne činnosti súvisiace s agendou pracoviska a Štátnej pokladnice v súčinnosti s Technicko-hospodárskou správou ústavov spoločenských vied SAV a s Úradom SAV. V Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV pracovala Lýdia Rummelová v rokoch 2011 – 2022.
PhDr. Vavrinec ŽEŇUCH
Bc. Monika BALOGOVÁ vykonávala dokumentáciu technických a humanitných poznatkov, knihovnícku, bibliografickú, rešeršnú a inú informačnú a technicko-organizačnú agendu.