|
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Databáza pamiatok byzantskej tradície
Na území Prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupstva a Košickej gréckokatolíckej eparchie apoštolského exarchátu sa uskutočnilo niekoľko zberov cyrilských a latinských pamiatok, ktoré bolo možné zrealizovať najmä vďaka náklonnosti vladykov týchto gréckokatolíckych biskupstiev. V súčasnosti sa realizujú aj rokovania o možnostiach spolupráce s Pravoslávnou cirkvou v tomto prostredí.
Počas terénnych výskumov sa podarilo navštíviť niekoľko obcí (farností a filiálok) Košického gréckokatolíckej eparchie a Prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupstva a spolu s miestnymi farármi, resp. správcami farností sme zisťovali existenciu rukopisných pamiatok na povalách chrámov, farských budov, resp. sme získavali informácie od miestnych duchovných o tom, či sa rukopisné pamiatky nachádzajú aj medzi veriacimi. Často sme boli prekvapení konštatovaniami miestnych kňazov, že staré a nepotrebné knihy a rozličné – „proste i poskrucane paperiki“ – spolu so starými a nepotrebnými liturgickými rúchami sa spálili pri renováciách a pri upratovaní chrámov.
Návštevy vo farnostiach sa uskutočnili na základe povolenia hierarchov gréckokatolíckej cirkvi, no mnohokrát sme sa aj tak stretali s nedôverčivým postojom miestnych duchovných. Nakoniec sa nám podarilo získať množstvo zaujímavých pamiatok. Originály pamiatok Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, ako majetok cirkvi vrátil na príslušné fary. V našom ústave sme z takýchto pamiatok vyhotovili elektronické kópie, ktoré dnes slúžia na štúdium. Pri získavaní a vracaní zapožičaných pamiatok sme úzko spolupracovali s Centrom spirituality Východ – Západ Michala Lacka a Pontificio Istituto Orientale v Ríme. Tak sa postupovalo pri všetkých digitálne spracovávaných pamiatkach.
Hoci sa očakávala malá úspešnosť tohto sondážneho výskumu, boli sme prekvapení množstvom získaného rukopisného materiálu i množstvom zachovaných tlačených cyrilských bohoslužobných kníh s marginálnymi zápismi. Podobný výskum sa sčasti realizoval ešte na začiatku a v prvej polovici 20. storočia najmä vďaka aktivitám A. Petrova, J. Javorského, F. Tichého a neskoršie zásluhou I. Paňkevyča. Mnohé z rukopisov, ktoré uvádzajú títo bádatelia, sa však do dnešných dní nezachovali.
V rámci výskumných úloh súvisiacich s uvedeným projektom prebehli a podnes prebiehajú aj výskumy pamiatok byzantskej tradície v archívoch na Slovensku, v Českej republike, na Ukrajine, v Maďarsku i v Rusku. Osobitne významná je spolupráca s Patristickou komisiou (Patristische Kommission der Akadamie der Wissenschaften NRW) v Bonne. V rámci spolupráce s kolegami v Nemecku, Rusku a na Ukrajine sa podarilo získať niekoľko ďalších zaujímavých rukopisných pamiatok východoslovenskej a podkarpatskoruskej proveniencie.
Postupne sa na našom pracovisku buduje databáza pamiatok byzantskej tradície, ktorá v súčasnosti už obsahuje cca 200 jednotiek. Tie sa postupne spracúvajú a niektoré z nich pripravujú na vydanie.
Získané rukopisy, xerokópie, mikrofilmy či elektronické záznamy pamiatok byzantskej tradície možno rozdeliť do niekoľkých okruhov. Prvý okruh pamiatok tvoria rukopisné spevníky paraliturgických piesní. Medzi najstaršie rukopisné spevníky v našej databáze možno zaradiť Nižnotvarožský spevník zo začiatku 18. storočia, Kamiensky Bohohlasník z roku 1734 a Šarišský spevník z prvej tretiny 18. storočia. Ďalší okruh databázy pamiatok tvoria rukopisné irmologiony, teda zbierky liturgických textov a nápevov. K pamiatkam liturgického charakteru treba zaradiť aj evanjeliár z 15. storočia, ktorý pochádza z dediny Baškovce na východnom Slovensku. Osobitný okruh pamiatok tvoria výklady evanjelií, žalmov a kázňová tvorba, do ktorého sme zaradili napríklad aj Výklady evanjelií z Pakostova z rokov 1703 – 1704. Písomnosti administratívnoprávneho charakteru tvoria ďalší okruh pamiatok. Patria k nim predovšetkým matriky, hramotáre i pravidlá mníšskych spoločenstiev a rádov zapísané v cirkevnoslovanskom jazyku i rozličné cirkevnoslovansko-latinské i latinské úradné dokumenty a korešpondencia. Mnohé z týchto dokumentov sme charakterizovali v prvom zväzku edície Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae. V druhom zväzku tejto edície sa publikujú texty piesní pochádzajúce z cyrilských rukopisných spevníkov východoslovenskej a podkarpatskoruskej proveniencie.