Slovenský komitét slavistov
Slovenský komitét slavistov
Stanovy
Predsedníctvo
Zloženie
Zápisnice zo zasadnutí
Publikácie
Chronológia medzinárodných zjazdov slavistov
Slavistický ústav Jána Stanislava
Aktuality

 

Slovenská slavistika na svetovom kongrese

(zdroj: https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=7772)

 

 

Od 20. do 27. augusta 2018 sa v Belehrade v Srbsku uskutočnil 16. medzinárodný zjazd slavistov, na ktorom sa aktívne s referátmi v sekciách, v tematických blokoch i na zasadnutiach komisií zúčastnili slovenskí slavisti. Slovenskú delegáciu na 16. medzinárodnom zjazde slavistov v Belehrade tvorili akademickí i vysokoškolskí vedeckí a vedeckovýskumní pracovníci. Referáty, ktoré na ňom odzneli, vyšli v časopise Slavica Slovaca (Supplementum, č. 3.-4., roč. 53, 2018) a sú plne prístupné na internetovej stránke Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV.

Slovensko sa na 16. svetovom slavistickom podujatí okrem prednesených referátov opäť pochválilo významnými výsledkami prezentovanými v slavistických publikáciách. Vystavované vedecké a odborné monografie, zborníky vedeckých štúdií, ročenky, časopisy i ďalšie neperiodické i periodické publikácie, v ktorých slovenská akademická i vysokoškolská slavistika publikuje výsledky svojich slavistických výskumov, sú našou dôstojnou prezentáciou. Slavistické publikácie po skončení výstavy zostali ako dar Srbskému komitétu slavistov.

Úspešnosť delegácie slovenských slavistov na tomto svetovom slavistickom podujatí v Belehrade dokazujú diskusie a pozitívne bezprostredné reakcie účastníkov na prednesené referáty a na prezentované výsledky vedecko-výskumných aktivít v širšom medzinárodnom a interdisciplinárnom zábere. Rokovacími jazykmi svetových slavistických zjazdov, ktoré sa uskutočňujú v päťročných intervaloch, sú vždy všetky slovanské jazyky, nemčina, francúzština a angličtina. Osobitne treba spomenúť, že spomedzi mnohých slavistických periodík Medzinárodný komitét slavistov zaradil slovenský slavistický časopis Slavica Slovaca do zoznamu svetových relevantných slavistických periodík.

Slavistický výskum v medzinárodnom kontexte determinujú výskumné priority realizované v národných slavistických inštitúciách a tento výskum koordinuje Medzinárodný komitét slavistov, ktorý združuje 42 národných komitétov z celého sveta. Stará sa aj o to, aby sa výsledky porovnávacích slavistických výskumov realizované v jednotlivých slavistických inštitúciách slovanských i neslovanských krajinách prezentoval na čo najširšej medzinárodnej úrovni, a tak mal možnosť vplývať na programovú i obsahovú zložku medzinárodnej slavistickej vednej politiky. Dôležitou podmienkou prezentácie národných výskumov na medzinárodnej slavistickej úrovni je porovnávacie hľadisko. Práve poznávanie vzťahov medzi slovanskými jazykmi a kultúrami významnou mierou prispieva k poznaniu európskej i globálnej kultúry. Slavistika preto významne prispieva k osvetleniu princípov spolužitia a synergie národov, jazykov a kultúr v kontexte európskeho i širšieho medzinárodného spoločenstva.

V rámci 16. medzinárodného zjazdu slavistov sa uskutočnili aj tri zasadnutia Medzinárodného komitétu slavistov, na ktorých sa prediskutovali aktuálne smerovanie slavistickej vednej politiky v globálnom kontexte, na pracovných stretnutiach sa hovorilo o činnosti komisií zriadených pri Medzinárodnom komitéte slavistov (MKS), ktorých koordinátorom v období rokov 2013 – 2018 bol Peter Žeňuch. Komisie akreditované pri MKS predstavujú autonómne orgány, ktoré združujú odborníkov z rozličných slovanských i neslovanských krajín sveta v tematicky rovnakých vedných oblastiach. Výsledky činnosti komisií prezentované na 16. medzinárodnom zjazde slavistov tvorili najmä výsledky medzinárodných tímov v oblasti výskumu slovanského jazykového atlasu, slovanskej onomastiky, v oblasti výskumu slovanskej frazeológie, slovotvorby, folklóru, etnolingvistiky, ďalej v oblasti výskumu gramatickej stavby slovanských jazykov, lexikológie a lexikografie, fonetiky a fonológie, balkanistiky, etymológie, terminológie, pri spracúvaní cirkevnoslovanských slovníkov, počítačového spracovania slovanských rukopisov a starých tlačí, dejín slavistiky, jazykovednej i literárnovednej bibliografie, aspektológie slovanských jazykov, vo výskume slovanských Biblií, staroobradníctva, náboženského štýlu v slovanskom prostredí, translatológie, sociolingvistiky, slovanskej dialektológie, slovanských mikrojazykov, korpusovej lingvistiky, v oblasti výskumu starších i novších slovanských dejín, slovanskej literárnovednej komparatisky.

Na plenárnom zasadnutí Medzinárodného komitétu slavistov 23. a 25. augusta za miesto realizácie nasledujúceho 17. medzinárodného zjazdu slavistov v roku 2023 v tajnej voľbe zvolili Paríž vo Francúzsku. Za predsedníčku Medzinárodného komitétu slavistov zvolili významnú francúzsku slavistku z parížskej Sorbony Nataliu Bernitskaïa. Prítomní delegáti na funkčné obdobie 2018 – 2023 zvolili za koordinátora komisií Petra Žeňucha, riaditeľa Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a predsedu Slovenského komitétu slavistov.

Účasť slovenskej delegácie na 16. medzinárodnom zjazde slavistov v Belehrade bola opäť jednou dôležitou a významnou príležitosťou na prezentáciu výsledkov slovenskej slavistiky na svetovom fóre.

 

Záznam zo slávnostného otvorenia 16. medzinárodného zjazdu slavistov v Belehrade.

 

Internetová stránka 16. medzinárodného zjazdu slavistov v Belehrade.

 

 

 

V  Ý  Z  V  A

 

na prihlasovanie referátov a tematických blokov

na 16. medzinárodný zjazd slavistov v Belehrade 2018

 

 

Rokovania 16. medzinárodného zjazdu slavistov v Belehrade budú 20. – 27. augusta 2018 prebiehať v štyroch sekciách

1. Jazyk

2. Literatúra, kultúra, folklór

3. Slavistické diskurzy

4. Špeciálne témy zjazdu

 

Na zasadnutí Medzinárodného komitétu slavistov v Prahe v Českej republike v dňoch 30. augusta – 2. septembra 2015 bola prediskutovaná tematika zjazdu. S prihliadnutím na diskusiu na zasadnutí Medzinárodného komitétu slavistov bola dňa 31. augusta 2015 na zasadnutí Prezídia Medzinárodného komitétu slavistov v Belehrade dňa 3. decembra 2015 prijatá tematika zjazdu a výzva na prihlasovanie tematických blokov, ktoré sa budú prezentovať v rámci 16. medzinárodného zjazdu slavistov.

 

V nadväznosti na uvedené skutočnosti Slovenský komitét slavistov vyzýva slovenských slavistov k prihlasovaniu referátov podľa priloženej tematiky. Kvóta referátov pre delegáciu slovenských slavistov na zjazde je 15 referátov.

 

 

A) Prihlasovanie referátov na 16. medzinárodný zjazd slavistov v Belehrade

Slovenský komitét slavistov žiada záujemcov o účasť s referátom na 16. medzinárodnom zjazde slavistov v Srbsku, aby svoje prihlášky posielali na adresu Slovenského komitétu slavistov (Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava 4) do 31. januára 2017 na e-mailovú adresu peter.zenuch@savba.sk. Účasť referentov na 16. medzinárodnom zjazde slavistov nemožno zabezpečiť z prostriedkov Slovenského komitétu slavistov. Žiadame preto všetkých záujemcov, aby svoju účasť na zjazde koordinovali v súlade s pokynmi Medzinárodného komitétu slavistov (http://www.fil.bg.ac.rs/lang/sr/centri-i-instituti/mks/) a Slovenského komitétu slavistov (www.slavu.sav.sk/sks).

 

Prosíme všetkých záujemcov, aby v prihláške referátu na 16. medzinárodný zjazd slavistov v Belehrade dodržali nasledovnú štruktúru:

1. Meno, priezvisko, tituly.

2. Pracovisko.

3. Kontaktná adresa, e-mail a telefón.

4. Názov referátu v slovenskom a tiež v ruskom, nemeckom alebo anglickom jazyku.

5. Rozšírená anotácia referátu a kľúčové slová v slovenskom a tiež v ruskom, nemeckom alebo anglickom jazyku (najviac 700 znakov).

 

 

B) Prihlasovanie tematických blokov na 16. medzinárodný zjazd slavistov v Belehrade

Na zasadnutí Medzinárodného komitétu slavistov v Prahe sa prijalo uznesenie, že na 16. medzinárodnom zjazde slavistov v Belehrade sa prezentuje 25 tematických blokov. Výber z prihlášok na tematické bloky sa uskutoční na zasadnutí Medzinárodného komitétu slavistov v Bukurešti v dňoch 22.-25. septembra 2016.

 

Prihlášky na tematické bloky treba posielať vo formáte pre MS Word alebo *.pdf najneskôr do 1. mája 2016 organizátorom 16. medzinárodného zjazdu slavistov v Belehrade na e-mailovú adresu mks@fil.bg.ac.rs s uvedením predmetu e-mailovej správy «Тематический блок». Zodpovednou osobou za registráciu prihlášok tematických blokov je Prof. Dr. Rajna Dragićević, DrSc., (rajnad@yahoo.com)

 

 

Zásady organizovania a prihlasovania tematických blokov:

● Referáty v rámci tematického bloku sú rovnocenné.

● V tematickom bloku je odporúčaný počet 3-5 referátov, v rámci jedného tematického bloku však môže odznieť najviac 8 referátov.

● V tematickom bloku musia vystúpiť referenti minimálne z 3 rozličných krajín. V tematických blokoch s vyššou účasťou referátov sa z jednej krajiny môžu prezentovať najviac dva referáty. Rokovacími jazykmi v rámci tematických blokov sú minimálne dva slovanské jazyky.

● Referáty nesmú presiahnuť dĺžku 20 minút, diskusné vystúpenia najviac 5 minút.

● Prihláška tematického bloku musí obsahovať: Názov tematického bloku, anotáciu tematického bloku (najviac 1000 znakov), zoznam referentov s uvedením krajiny referenta, názov a anotáciu každého referátu v prihlasovanom tematickom bloku (anotácia každého referátu musí obsahovať najviac 1000 znakov).

● Referáty prednesené v tematických bloku nemusia byť publikované pred začiatkom zjazdu. Počas prezentácie referátov v tematických blokoch môžu referenti poskytnúť auditóriu pracovnú verziu referátu, rozšírenú anotáciu alebo prezentáciu prednesenú na rokovaní bloku. Referáty prezentované v tematických blokoch účastníci môžu účastníci rokovania publikovať s prihliadnutím na diskusiu v osobitných zborníkoch.

● Materiály (referáty, koreferáty, diskusné príspevky a pod.) z rokovania tematického bloku je organizátor bloku povinný publikovať v internete a o takejto internetovej publikácii je povinný ihneď informovať Prezídium Medzinárodného komitétu slavistov. Odkaz na publikované materiály zverejní Medzinárodný komitét slavistov na svojej internetovej stránke.

 

 

 

Informácia na stiahnutie.

 

 

 

Tematika 16. medzinárodného zjazdu slavistov v Belehrade

 

1. Jazyk

1.1. Etymológia a historicko-porovnávací výskum slovanských jazykov

1.1.1. Praslovanský jazyk a jeho pôvod

1.1.1.1. Problematika vzťahu praslovanského jazyka s prabaltským jazykom

1.1.1.2. Praslovančina a jej dialekty

1.1.1.3...

1.1.2. Slovanská glottogenéza.

1.1.2.1. Pôsobenie/vplyv neslovanských jazykov a jazykových skupín na vývin slovanských jazykov

1.1.2.2...

1.1.3. Starosloviensky a cirkevnoslovanský jazyk

1.1.3.1. Pôsobenie/vplyv staroslovienčiny a cirkevnej slovančiny na formovanie slovanských spisovných jazykov

1.1.3.2...

1.1.4. Etymológia

 

1.2. Dejiny slovanských jazykov

1.2.1. Gramatický vývin slovanských jazykov

1.2.2. Sémantický a lexikálny vývin slovanských jazykov

1.2.3. Vývin slovanských jazykov v kontexte jazykových kontaktov

1.2.4. Vzťahy národných spisovných jazykov a nárečí v rozličných obdobiach ich vývinu

 

1.3. Slovanská dialektológia

1.3.1. Slovanská lingvogeografia

1.3.2. Arealógia

1.3.3. Slovanské dialekty a súčasný stav ich zachovania: vitalita, dynamika, redukcia

1.3.4. Štruktúra súčasných slovanských dialektov: akcentológia, gramatika, lexika

1.3.5. Nárečová lexikografia a lexikológia

1.3.6. Jazyk mesta

1.3.7. Vývin slovanských dialektov

1.3.8. Periférne slovanské dialekty a kontakty s neslovanskými jazykmi

1.3.9. Nárečová interferencia

1.3.10. Informatické dialektologické fondy

1.3.11. Onomastika

1.3.11.1. Etymológia ojkoným, hydroným, oroným

1.3.11.2. Onomastická lexikografia

1.3.11.3. Kartografické spracovanie slovanského onomastického priestoru

1.3.11.4. Onymická arealógia

1.3.11.5. Medzislovanské onymické vzťahy

1.3.11.6...

 

1.4. Gramatika súčasných slovanských spisovných jazykov

1.4.1. Foneticko-fonologická a prozodická charakteristika slovanských jazykov

1.4.2. Akcentológia slovanských jazykov

1.4.3. Osobitosti gramatického systému slovanských jazykov (morfológia, slovotvorba, syntax)

1.4.4. Teoretické a metodologické gramatické výskumy slovanských jazykov

1.4.5. Medzislovanská jazyková interferencia a jazykovo-gramatické vzťahy medzi slovanských a neslovanskými jazykmi

 

1.5. Sémantika, pragmatika a štylistika súčasných slovanských jazykov

1.5.1. Otázky sémantiky slovanských jazykoch na rozličných úrovniach jazykovednej analýzy

1.5.2. Lexika slovanských jazykov a lexikálno-systémové vzťahy

1.5.3. Slovanská lexikografia

1.5.3.1. On-line slovníky slovanských jazykov

1.5.4. Frazeológia v slovanských jazykoch

1.5.5. Lingvistika textu a/alebo diskurzívna analýza

1.5.6. Lingvistická a funkcionálna štylistika slovanských jazykov

1.5.7. Pragmatické výskumy v slovanských jazykoch

1.5.8. Teoretické a metodologické aspekty sémantických/štylistických/pragmatických výskumov slovanských jazykov

1.5.9. Medzislovanská jazyková interferencia a slovansko-neslovannské jazykové vzťahy v oblasti sémantiky, štylistiky, pragmatiky

1.5.10. Slovanská terminológia a nomenklatúra

1.5.11. Komparatívny výskum súčasných slovanských jazykov

 

1.6. Interdisciplinárny výskum slovanských jazykov

1.6.1. Sociolingvistika

1.6.2. Jazyková politika

1.6.2.1. Národné (slovanské) programy jazykovej politiky

1.6.2.2. Jazyková a edukačná politika Európskej únie a vyučovanie slovanských jazykov ako cudzích jazykov

1.6.2.3. Viacjazyčnosť

1.6.2.4...

1.6.3. Psycholingvistika a neuroligvistika

1.6.4. Lingvokulturológia

1.6.5. Etnolingvistika

1.6.6. Typológia

1.6.7. Počítačová lingvistika

1.6.8. Korpusová lingvistika

1.6.9. Internetové zdroje slovanských jazykov

1.6.10. Glottodidaktika

 

1.7. Štandardizácia a norma slovanských jazykov

1.7.1. Problémy kodifikácie slovanských jazykov

1.7.2. Pravopis a grafematika

1.7.3. Vývin spisovnej jazykovej normy

1.7.4. Inovácie spisovných jazykových noriem

1.7.5. Internetová komunikácia a aktuálne otázky spisovnosti slovanských jazykov

1.7.6. Slovanské spisovné mikrojazyky, problémy ich formovania, funkčnosti ich rozvoja a štandardizácie

 

 

2. Literárna veda, kulturológia, folkloristika

2.1. Interdisciplinárny výskum slovanských literatúr

2.1.1. Textologické výskumy slovanských literatúr

2.1.2. Digitalizácia

2.1.3. Slovansko-neslovanské vzťahy v literatúre

2.1.4. Slovanské jazyky a kultúry v období informačných technológií

2.1.5. Slovanské literatúry a kultúry z porovnávacieho hľadiska, medziliterárnej a interkultúrnej perspektívy

 

2.2. Vývin slovanského písomníctva

2.2.1. Slovanská písomnosť v rozličných obdobiach jej vývinu

2.2.2. Cyrilo-metodská písomná tradícia a jej recepcia v slovanských literatúrach

2.2.3. Nové vydania slovanských písomných prameňov

 

2.3. Slovanské literatúry a stredovek

2.3.1. Poetika stredovekej literatúry

2.3.2. Žánre stredovekej literatúry

2.3.3. Vzťahy slovanských literatúr a kultúr v stredoveku

2.4. Dejiny slovanských literatúr a vývin teoreticko-metodologických postupov

2.4.1. Štylistické rozvrstvenie v slovanských literatúrach

2.4.2. Žánre v slovanských literatúrach

2.4.3. Teória a dejiny verzológie a slovanská porovnávacia metrika

2.4.4. Literárna tradícia a slovanské literatúry v súčasnosti

2.4.5. Vzťahy medzi slovanskými literatúrami a kultúrami

2.4.6. Teoretické aspekty výskumu súčasných slovanských literatúr

 

2.5. Preklady slovanských literatúr ako kultúrny transfer

2.5.1. Slovanský preklad a medzislovanská translatológia

2.5.2. Proces prekladu literatúry: jazykové a ďalšie osobitosti odovzdania kultúrneho kódu

2.5.3. Preklad a dedičstvo antickej, byzantskej, židovsko-kresťanskej a islamskej tradície v slovanských literatúrach a kultúrach

2.5.4. Preklad ako odraz filozofického, religiózneho a politického myslenia Slovanov

 

2.6. Literárno-historické poznávanie, literárna kritika a publicistika

2.6.1. Periodiká v slovanských literatúrach a kultúrach: sprostredkovateľ a ukazovateľ zmien v poetike, štýlových obdobiach a žánroch

2.6.2. Dekanonizácia a rekonštrukcia (národných) dejín literatúry

2.6.3. Publicistika a médiá: relativizácia/afirmácia kultúrnej a literárnej identity

2.6.4. Hodnoty a (slovanská) literárna kritika

 

2.7. Slovanské literatúry – religiozita – filozofia – politika – kultúra

2.7.1. Filozofické, religiózne a politické myslenie Slovanov

2.7.2. Dedičstvo antickej, byzantskej a židovsko-kresťanskej tradície v slovanských literatúrach a kultúrach

2.7.3. Dialóg medzi Východom a Západom v slovanských literatúrach a kultúrach

2.7.4. Problémy recepcie medzi slovanskými kultúrami

2.7.5. Slavistika a nacionálna ideológia v slovanských krajinách

 

2.8. Slovanské literatúry a kultúrne dedičstvo v 21. storočí

2.8.1. Europeizácia/globalizácia a slovanské literatúry

2.8.2. Prieniky medzi slovanskými literatúrami a kultúrami

2.8.3. Literárne a kultúrne „utópie“ – panslavizmus v súčasnosti

2.8.4. Slavistika a problémy (post)kolonializmu v súčasnom svete

2.8.5. Problémy utečenctva/vyhnanstva/(e)migrácie v slovanských literatúrach a kultúrach

2.8.6. My a tí druhí (z antropologickej a sociálnej perspektívy) v slovanských literatúrach a kultúrach

2.8.7. Európske literárne a kultúrne paradigmy a slovanské literatúry a kultúry

2.8.8. Literatúra slovanskej diaspóry

 

2.9. Slovanský folklór, folkloristika a mytológia v medzinárodnom kontexte

2.9.1. Slovanský folklór a ďalšie etnokultúrne tradície

2.9.2. Zberatelia a bádatelia folklóru a ich prínos pre slavistiku

2.9.3. Mytologické predstavy vo folklóre

2.9.4. Slovo a obrad

2.9.5. Spoločné a regionálne vo folklóre

2.9.6. Folklórne žánre živé v súčasnosti

2.9.7. Textológia folklóru

2.9.8. Folklór a literatúra

2.9.9. Súčasný folklór; postfolklór

 

 

3. Slavistické diskurzy

3.1. Dejiny slavistiky

3.1.1. Slavistické školy a ich prínos do oblasti jazykovedy a literárnej vedy

3.1.2. Slavistika v kontexte vývinu edukácie a pedagogiky

3.1.3. Slavistika v 20. storočí: smerovania, protirečenia, odkaz

3.1.4. Osobnosti slavistiky: nové pohľady na významných slavistov a ich odkaz.

3.1.5. Výročia:

3.1.5.1. Nikolaj Kostomarov a Pantelejmon Kuliš v dejinách kultúry Slovanov (200. rokov od narodenia týchto ukrajinských vedcov a spisovateľov).

3.1.5.2...

3.1.6. Prehľad slavistickej historiografie v národných centrách

 

3.2. Teória a metodológia slavistiky

3.2.1. Tradícia a inovácia v slavistickej metodológii

3.2.2. Slavistika a nové vedecké paradigmy v humanistike

3.2.3. Slavistika a porovnávací výskum

3.2.4. Slavistika a kulturologický výskum

3.2.5. Poňatie slavistiky v úzkom a širšom význame

3.2.5.1. Historické, sociálne a ekonomické podmienky v slovanských krajinách ako predmet slavistického bádania

3.2.5.2...

3.2.6. Slavistika v kontexte interdisciplinárnych výskumov

 

3.3. Perspektívy slavistiky

3.3.1. Trendy v rozvoji slavistiky v 21. storočí

3.3.2. Slavistika a globalizačné procesy

3.3.3. Slovanský svet za hranicami Európy

 

3.4. Teoreticko-metodologické aspekty výskumu a vyučovania slovanských jazykov, literatúr a kultúr

3.4.1. Metodologické problémy a perspektívy vyučovania slovanských jazykov, literatúr a kultúr na vysokých školách

3.4.2. Súčasné smery a tendencie výskumov v oblasti vyučovania slovanských jazykov, literatúr a kultúr

 

 

4. Špeciálne témy zjazdu

4.1. 200 rokov od vydania Slovníka srbského jazyka «Српски рјечник» Vuka Karadžića a jeho vklad do slavistiky

4.2. Aleksandr Belić v dejinách slavistiky

4.3. Rok 1918 rok a vývin slovanských jazykov a literatúr a ich výskum

 

 

 

Tematika v ruskom a srbskom jazyku.