|
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Kultúrna identita gréckokatolíkov vo svetle cyrilo-metodského dedičstva
The cultural identity of Greek Catholics in the light of the Cyrillo-Methodian Heritage
Miesto konania konferencie: Bratislava
Dátum konferencie: 23. mája 2013
Zodpovedný pracovník: Peter Žeňuch
Organizátori: Gréckokatolícka eparchia Bratislava, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Slovenský komitét slavistov v spolupráci s Teologickou fakultou Trnavskej univerzity, Centrom spirituality Východ-Západ M. Lacka a Pedagogickou fakultou Katolíckej univerzity
Cyrilo-metodská tradícia je kultúrnym fenoménom, ktorý prekračuje hranice jedného národa i konfesie. Je súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva v jeho tradičných a trvalých hodnotách, je základným komponentom národnej i kultúrnej identity Slovákov i všetkých slovanských národov. Pre slovanskú cirkev byzantského obradu je konfesionálna tradícia založená na Cyrilovi a Metodovi trvalo platnou hodnotou. Opiera sa o jazykovú a liturgickú tradíciu a zohráva významnú úlohu pri uvedomovaní si národnej identity v jej historicko-kultúrnom rámci.
23. mája 2013 Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v spolupráci s Gréckokatolíckym eparchiálnym úradom v Bratislave, Centrom spirituality Východ - Západ Michala Lacka Teologickej fakulty Trnavskej univerzity a Pedagogickou fakultou Katolíckej univerzity v Ružomberku z príležitosti 1150. výročia príchodu byzantskej misie na územie Veľkej Moravy a z príležitosti osláv Dňa slovanskej písomnosti a kultúry pod záštitou Mons. Petra Rusnáka, bratislavského eparchu, usporiadal interdisciplinárnu vedeckú konferenciu na tému Kultúrna identita gréckokatolíkov vo svetle cyrilo-metodského dedičstva.
Cieľom konferencie bolo osvetliť vybrané okruhy duchovnej kultúry spätej s cyrilo-metodským dedičstvom v prostredí stretania sa východnej i západnej kresťanskej tradície.
Na konferencii sa zúčastnili aj vzácni hostia: J. E. Mario Giordana, apoštolský nuncius, bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, Ján Juran, riaditeľa cirkevného odboru Ministerstva kultúry Slovenskej republiky i ďalší kultúrni činitelia.
Apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordana ocenil, že slovenská vedecká obec spolu s cirkvou sa aj vďaka konferencii snaží o znovuobjavovanie vlastných koreňov a hodnôt: „Svätí Cyril a Metod priniesli hodnoty, ktoré sú veľmi dôležité pre život človeka a gréckokatolícka cirkev je ich nositeľom. Takým veľkým bohatstvom cyrilo-metodskej tradície sú dve skutočnosti – prvá liturgia a druhá jazyk. Tým najväčším bohatstvom je však viera, ktorá sa vyjadruje práve prostredníctvom týchto dvoch spôsobov,” zdôraznil arcibiskup Mario Giordana aj pre TK KBS. Bratislavský gréckokatolícky eparcha Peter Rusnák vo svojom príhovore uviedol, že do istej miery sa na konferencii definujú a rozdiskutujú tie otázky, ktoré identifikujú gréckokatolíkov vo svetle cyrilo-metodského odkazu, teda poukáže sa na to, čo spája gréckokatolíkov s týmto dedičstvom.
Na konferencii odznel referát Petra Žeňucha o kultúrnych kontextoch cirkevnoslovanského písomníctva na Slovensku, referát Jána Doruľu o paralelách bibličtiny a cirkevnej slovančiny i Daniela Škovieru o liturgických prekladoch do slovenčiny. Prameňom Filioque v kontexte cyrilo-metodskej tradície sa venoval Miloš Lichner. O polemike k spisu Gottfrieda Schwartza z 18. storočia v Uhorsku referoval Svorad Zavarský a o identite východných katolíckych cirkví hovoril Andrej Škoviera. Hudobno-liturgickým kontextom a súvislostiam v období Veľkej Moravy sa venoval Šimon Marinčák. Na jeho príspevok nadviazal Ladislav Kačic o výskumoch hudby východného obradu na Slovensku v prácach Františka Zagibu. Otázky pôvodu a vývinu irmologionových nápevov karpatskej proveniencie skúmal Dávid Pancza. Peter Zubko predniesol referát o gréckokatolíckej cirkvi vo svetle kánonických vizitácií jágerského biskupa Františka Barkóciho v polovici 18. storočia a o latinských prvkoch v živote uniátskej cirkvi v 18. storočí hovoril Tomáš Haburaj. Svetlana Šašerina predniesla referát o interkonfesionálnych diskurzoch v Uglianskom rukopise z druhej polovice 17. storočia a Katarína Žeňuchová osvetlila výsledky doterajších systematických výskumov ľudovej prozaickej tvorby v kontexte cyrilskej písomnej kultúry na Slovensku. Na záver konferencie vladyka Peter Rusnák v katedrálnom chráme Povýšenia svätého Kríža odslúžil archijerejskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho. Z referátov, ktoré odzneli na konferencii, usporiadatelia pripravia monotematickú knižnú publikáciu.