Kultúrna
identita gréckokatolíkov vo svetle cyrilo-metodského dedičstva
The cultural identity of Greek
Catholics in the light of the Cyrillo-Methodian Heritage
Miesto konania konferencie:
Bratislava
Dátum konferencie:
23. mája 2013
Zodpovedný pracovník: Peter Žeňuch
Organizátori:
Gréckokatolícka eparchia
Bratislava, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Slovenský komitét
slavistov v spolupráci s Teologickou fakultou Trnavskej univerzity,
Centrom spirituality Východ-Západ M. Lacka a Pedagogickou fakultou
Katolíckej univerzity
Cyrilo-metodská tradícia je kultúrnym
fenoménom, ktorý prekračuje hranice jedného národa i konfesie. Je súčasťou
európskeho kultúrneho dedičstva v jeho tradičných a trvalých hodnotách, je
základným komponentom národnej i kultúrnej identity Slovákov i všetkých
slovanských národov. Pre slovanskú cirkev byzantského obradu je konfesionálna
tradícia založená na Cyrilovi a Metodovi trvalo platnou hodnotou. Opiera sa o
jazykovú a liturgickú tradíciu a zohráva významnú úlohu pri uvedomovaní si
národnej identity v jej historicko-kultúrnom rámci.
23. mája 2013 Slavistický ústav Jána
Stanislava SAV v spolupráci s Gréckokatolíckym eparchiálnym úradom v Bratislave,
Centrom spirituality Východ - Západ Michala Lacka Teologickej fakulty Trnavskej
univerzity a Pedagogickou fakultou Katolíckej univerzity v Ružomberku z
príležitosti 1150. výročia príchodu byzantskej misie na územie Veľkej Moravy a z
príležitosti osláv Dňa slovanskej písomnosti a kultúry pod záštitou Mons. Petra
Rusnáka, bratislavského eparchu, usporiadal interdisciplinárnu vedeckú
konferenciu na tému Kultúrna identita gréckokatolíkov vo svetle
cyrilo-metodského dedičstva.
Cieľom konferencie bolo osvetliť
vybrané okruhy duchovnej kultúry spätej s cyrilo-metodským dedičstvom v
prostredí stretania sa východnej i západnej kresťanskej tradície.
Na konferencii sa zúčastnili aj
vzácni hostia: J. E. Mario Giordana, apoštolský nuncius, bratislavský pomocný
biskup Jozef Haľko, Ján Juran, riaditeľa cirkevného odboru Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky i ďalší kultúrni činitelia.
Apoštolský nuncius na Slovensku Mario
Giordana ocenil, že slovenská vedecká obec spolu s cirkvou sa aj vďaka
konferencii snaží o znovuobjavovanie vlastných koreňov a hodnôt: „Svätí Cyril a
Metod priniesli hodnoty, ktoré sú veľmi dôležité pre život človeka a
gréckokatolícka cirkev je ich nositeľom. Takým veľkým bohatstvom
cyrilo-metodskej tradície sú dve skutočnosti – prvá liturgia a druhá jazyk. Tým
najväčším bohatstvom je však viera, ktorá sa vyjadruje práve prostredníctvom
týchto dvoch spôsobov,” zdôraznil arcibiskup Mario Giordana aj pre TK KBS.
Bratislavský gréckokatolícky eparcha Peter Rusnák vo svojom príhovore uviedol,
že do istej miery sa na konferencii definujú a rozdiskutujú tie otázky, ktoré
identifikujú gréckokatolíkov vo svetle cyrilo-metodského odkazu, teda poukáže sa
na to, čo spája gréckokatolíkov s týmto dedičstvom.
Na konferencii odznel referát
Petra Žeňucha o kultúrnych kontextoch cirkevnoslovanského písomníctva na
Slovensku, referát Jána Doruľu o paralelách bibličtiny a cirkevnej
slovančiny i Daniela Škovieru o liturgických prekladoch do slovenčiny.
Prameňom Filioque v kontexte cyrilo-metodskej tradície sa venoval Miloš
Lichner. O polemike k spisu Gottfrieda Schwartza z 18. storočia v Uhorsku
referoval Svorad Zavarský a o identite východných katolíckych cirkví
hovoril Andrej Škoviera. Hudobno-liturgickým kontextom a súvislostiam v
období Veľkej Moravy sa venoval Šimon Marinčák. Na jeho príspevok
nadviazal Ladislav Kačic o výskumoch hudby východného obradu na Slovensku
v prácach Františka Zagibu. Otázky pôvodu a vývinu irmologionových nápevov
karpatskej proveniencie skúmal Dávid Pancza. Peter Zubko
predniesol referát o gréckokatolíckej cirkvi vo svetle kánonických vizitácií
jágerského biskupa Františka Barkóciho v polovici 18. storočia a o latinských
prvkoch v živote uniátskej cirkvi v 18. storočí hovoril Tomáš Haburaj.
Svetlana Šašerina predniesla referát o interkonfesionálnych diskurzoch v
Uglianskom rukopise z druhej polovice 17. storočia a Katarína Žeňuchová
osvetlila výsledky doterajších systematických výskumov ľudovej prozaickej tvorby
v kontexte cyrilskej písomnej kultúry na Slovensku. Na záver konferencie vladyka
Peter Rusnák v katedrálnom chráme Povýšenia svätého Kríža odslúžil
archijerejskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho. Z referátov, ktoré odzneli na
konferencii, usporiadatelia pripravia monotematickú knižnú publikáciu.