• Slovenčina
  • Русский
  • English

Slovensko-bieloruské vzťahy: stav a perspektívy výskumu

Viktória Ľašuková – Ivana Džundová

Jazykoveda. V predvečer 15. medzinárodného zjazdu slavistov, ktorý sa v roku 2013 uskutoční v hlavnom meste Bieloruska v Minsku, prinášame pohľad na aktuálne otázky slovensko-bieloruských jazykových a literárnych vzťahov, ktorých vzájomné porovnanie patrí k ešte pomerne neprebádanej oblasti. Štruktúrovaná slavistická vedeckovýskumná i didaktická paradigma sa v rámci slavistických výskumov sústreďuje na vzťahy národného jazyka s ďalšími slovanskými i neslovanskými jazykmi a tiež na najstaršie obdobie slovanských jazykov – staroslovienčinu, ktorá má tradične status prvého slovanského spisovného (kultúrneho) jazyka Slovanov. Vychádzajúc z tejto prvotnej bádateľsko-didaktickej diferenciácie možno hovoriť o formovaní národnej slavistiky. Národná slavistika pritom vychádza z aktuálych potrieb národných výskumov; aj preto napríklad jazykovedný slavistický výskum má znaky národnej jazykovedy. Osobitostiam bielorusistiky sa v tomto kontexte vo svojich výskumoch venuje bieloruský slavista, súčasný predseda Medzinárodného komitétu slavistov, člen-korešpondent Národnej akadémie vied Bieloruska, profesor A. Lukašanec: „Развіццё і стан сучаснай беларусістыкі як асобнага раздзела мовазнаўчай навукі цесна звязаны з развіццём самой беларускай мовы ў ХІХ–ХХ стагоддзях. Таму спецыфіка фарміравання новай беларускай літаратурна-пісьмовай мовы (…) абумовілі і спецыфіку фарміравання і развіцця сучаснай беларусістыкі.“[119] Základné znaky rozvoja bielorusistiky ako národnej i slavistickej vednej disciplíny tvoria tieto štyri zložky: 1. zrýchlený rozvoj, 2. opora v ruskej lingvistickej tradícii, osobitne v prvotnom období budovania vedeckých smerov, 3. výrazné smerovanie k praktickým výskumom v rámci bieloruskej jazykovedy a 4. snaha o puristickú koncentráciu sa na národných špecifiká jazykového systému bieloruštiny.[120] S podobnými znaky, ktoré pomenúva A. Lukašanec, sa možno stretnúť aj v prostredí slovenskej lingvistiky, čo istým spôsobom evokuje podobnosti vo vývine bieloruskej i slovenskej jazykovedy.[121] Druhá etapa rozvoja bielorusistiky je spätá so založením „асновы нацыянальных лінгвістычных школ і напрамкаў, у прыватнасці, лінгвагеаграфічнай школы”[122] a poukazuje na podobnosti medzi bieloruským a slovenským jazykom, ktoré už opísal bieloruský bádateľ P. Buzuk opierajúc sa o lingvogeorafické výskumy. „Некаторыя славісты, зьвярнуўшы ўвагу на цэнтральнае становішча славацкай мовы сярод іншых славянскіх моваў, падкрэсьлівалі яе цікавасць для мовазнаўцаў, – цікавасьць, якая з’яўляецца вынікам гэтага цэнтральнага становішча ўспамянутай мовы. Але бясспрэчна, калі б для гэтых мовазнаўцаў (напр., для Флорынскага) беларуская мова ня была-б „наречием единого русского языка”, яны тое самае павінны былі-б сказаць і адносна нашай мовы, якая знаходзіцца паміж польскай, украінскай і дзьвюх падмоў расійскай мовы. Дзякуючы такому цэнтральнаму становішчу мы знаходзім у беларускай мове рысы, агульныя з кожнай з пералічаных суседніх груп.“[123] V dejinách slavistiky ide pravdepodobne o prvé porovnanie bieloruského a slovenského jazyka, ktoré bolo prezentované  aj na Prvom zjazde slavistov v Prahe:[124] „Прынцыпова важна, што на І кангрэсе з наватарскім па тых часах дакладам „Лінгвістычная геаграфія як дапаможны метад пры вывучэнні гісторыі мовы” выступіў ужо добра вядомы ў славістычных колах беларускі мовавед Пятро Бузук (…), укладальнік першага ў славянскім свеце дыялекталагічнга атласа, выдадзенага ў якасці дадатка да яго працы „Спроба лінгвістычнай геаграфіі Беларусі” (Мінск, 1928). Пытанне такога ўзроўню на падставе аналізу матэрыялаў з беларускай, украінскай, польскай і славацкай моў было пастаўлена ў славянскім мовазнаўстве ўпершыню і ў значнай ступені паўплывала на пачатак працы над такім фундаментальным праектам, што прводзіцца пад эгідай МКС, як Агульнаславянскі лінгвістычны атлас (да 2009 г. апублікавана 12 тамоў).“[125] Na prvom zjazde slavistov v Prahe sa napriek tejto skutočnosti iba stroho konštatuje neprítomnosť slovenských slavistov: „Z hľadiska dejín slovenskej slavistiky je dôležitý údaj o tom, že na I. zjazde slovanských filológov v Prahe sa nezúčastnil ani jeden slovenský slavista. Prvá generácia slovenských jazykovedcov a literárnych historikov – Henrich Bartek, Ľudovít Novák, Ján Stanislav, Stanislav Mečiar, Andrej Mráz – v tom čase iba dozrievala a formovala sa vedecky a ľudsky.“[126]

Záujem o bieloruský jazykový materiál na Slovensku prejavil Ján Stanislav v práci Liptovské nárečia (1932), v ktorej na príklade liptovského nárečia poukázal na širšie slovanské súvislosti;[127] v takomto širokom zábere sledoval aj bielorusko-slovenské vzťahy a v rámci toho aj osobitosti rozvoja bieloruského a slovenského spisovného jazyka.[128] V rámci výskumnej paradigmy slavisticky orientovaných humantných sa v najväčšej miere uplatňuje jazyk, literatúra a folklóra, teda tie oblastí, ktoré reprezentujú národné kultúry a poukazujú na historické, aktuálne aj perspektívne pozície ich vzťahov, prienikov. Aj ku komplexnosti a všestrannosti prehľadu slovensko-bieloruských vzťahov by bol potrebný špeciálny seminár s účasťou slavistov z obidvoch krajín. Tu sa však zameriame iba na konštatovania, ktoré poukazujú na najvýraznejšie tendencie a aspekty späté so senzitívnosťou kultúry, ktorá nachádza spoločné východiská pre ďalší aktuálny rozvoj bieloruskej a slovenskej slavistiky v kontexte porovnávacích slovensko-bieloruských i bielorusko-slovenských jazykovedných, literárnovedných a folkloristických výskumov.

Tieto otázky už boli naznačené aj na 3. medzinárodnom zjazde bielorusistov a pre teóriu slovanských spisovných jazykov v dvoch kľúčových oblastiach: na jazykovo-kultúrnej[129] a jazykovo-historickej rovine.[130] Na jazykovo-kultúrnej rovine je určujúcim faktorom záujem spoločnosti o bielorusko-slovenské vzťahy[131] a tiež úloha lingvistov a literárnych vedcov, ktorí sa venujú rozvoju bielorusko-slovenských vzťahov.[132] Jazykovo-historickej interpretácii a štúdiu bielorusko-slovenských vzťahov sa v príspevku, ktorý vyšiel v časopise Slavica Slovaca, venovala bielorusistka N. Kisiaľova.[133] Poukazuje v ňom na viaceré aspekty prepojenia poznatkov o bieloruskom a slovenskom jazyku v implicitnom vzťahu, viditeľnom v rámci súčasných výskumov, čo napokon vidno napríklad aj v prácach J. F. Karského. N. Kisiaľova odvodzuje medzislovanské vzťahy v závislosti od formovania vedeckého statusu národného jazyka, čo, pravda, určuje perspektívy výsledkov vedy aj vo výskumoch iných slavistických tém: „Пачынаючы з Карскага, беларусазнаўства атрымала цвёрды навуковы статус, і міжславянскія сувязі на базе беларускай мовы пачалі вывучацца больш паслядоўна і шырока. У ХХ ст. справа Карскага была працягнута П. Бузуком. (…) Мы спадзяемся, што і беларускія лінгвісты будуць яшчэ не аднойчы папаўняць славістычную скарбонку цікавымі і каштоўнымі даследаваннямі ў галіне славакістыкі.“[134] Aj poznatky zahrnuté v citovanom príspevku upozorňujú na korene porovnávacej slavistiky v národnej humanitnej vede (lingvistike, literárnej vede a folkloristike). V ostatnom čase bola táto trojitá štruktúra slavistiky v rámci národných slovanských jazykovedných výskumov doplnená štvrtým a do istej miery zovšeobecňujúcim elementom – kulturológiou.[135] Aj slovenská slavistika svoj tematický záber rozširuje na iné humanitné vedy, vrátane kulturológie.[136]

Problematika slovensko-bieloruských vzťahov sa uplatňue na rôznych úrovniach a odtáža sa v rozličných prejavoch národnej kultúry. Je preto nevyhnutné sústreďovať sa predovšetkým na prehĺbenie vedeckej i vedecko-pedagogickej činnosti, ktorá umožňuje utvárať predpoklady pre koncepčné a funkčné riešenia vedeckovýskumných zámerov.

Z hľadiska uplatnenia sa bielorusko-slovenských jazykových kontaktov už majú tradíciu také kultúrne kontakty, ktoré vyplynuli najmä z osvojenia si slovenského i bieloruského jazyka ako cudzieho jazyka, čo pre mnohých môže je a môže byť významným zdrojom, aby sa zaoberali bielorusko-slovenským či slovensko-bieloruským porovnávacím výskumom. Osobitne tu treba spomenúť umelecký preklad, ktorý sa dlhodobo pestoval v spisovateľských spolkoch v Bielorusku i na Slovensku. V poslednom období však v Bielorusku možno zaznamenať závislosť na zahraničných projektoch, ktoré v niektorých prípadoch sledujú politickú konjunktúru, a tak sa vzďaľujú od širšej slavistickej vednej politiky. Túto situáciu navyše komplikuje skutočnosť, že, v dostatočnej miere nie sú podporované napríklad bilaterálne vedecké projekty iniciované Bieloruskou štátnou komisiou pre vedu a techniku pri Národnej akadémii vied, ktoré naopak dobre fungujú napr. pri dohodách s Ukrajinou, Poľskom, Srbskom a s inými slovanskými i neslovanskými krajinami. Tento výskumný potenciál je dôležitý pre plynulý rozvoj výskumu v oblasti slovensko-bieloruských vzťahov, no zatiaľ zostáva nevyužitý. Tradične ustálený impulz však vychádza z prostredia Medzinárodného komitétu slavistov, najmä od komisií, ktoré v súčasnosti koordinujú slavistické výskumy v rôznych krajinách a podporujú prezentáciu výskumov aj formou vedeckých publikácií, v ktorých sa prezentujú aj výsledky bádania v oblasti bielorusko-slovenských výskumov.

Pri prezentácii slavistických výskumov i výskumov zameraných na bieloruskú jazykovednú slavistiku sa na medzinárodných zjazdoch slavistov ukazuje dôležitosť národných slavistických centier i opodstatnenosť utvorenia Medzinárodného komitétu slavistov: „… патрэба ў рэгулярных сустрэчах філолагаў-славістаў, адчувальная ўжо ў сярэдзіне 19 стагоддзя, дыктавалася надзённымі і неабходнымі задачамі зверкі ідэй, метадалагічных падыходаў, прамежкавых вынікаў даследавання (у тым ліку ледзь не ў першую чаргу мовазнаўчых), якія вяліся ў розных славянскіх і неславянскіх краінах. Сапраўды, з І з’езда славянскіх філолагаў, які адбыўся 80 год назад у Празе, пачынаецца этап развіцця славянскага мовазнаўства, які пасля стварэння ў 1955 г. Міжнароднага камітэта славістаў (МКС) каардынуецца ў глабальным маштабе – перш за ўсё праз рэгулярную арганізацыю і правядзенне славістычных кангрэсаў адзін раз у пяць год у адной са славянскіх краін.“[137] Práve vďaka takejto organizačnej práci aj slovensko-bieloruské vzťahy získali konkrétne obrysy. Pre bieloruskú slavistiku je dôležitá aj skutočnosť, že po 4. medzinárodnom zjazde slavistov v Moskve začali v tomto smere pracovať slavisti, ktorí sa presťahovali do Bieloruuska, no predtým pôsobili napríklad aj v iných republikách bývalého Sovietského zväzu, v Moskve V. K. Žuravľov, v Kyjeve R. V. Kravčuk, v Odese V. V. Martynav, vo Frunze (dnešný Biškek) A. J. Suprun. Spomedzi nich práve A. Suprun zohral významnú rolu v rozšírení záujmu o výskum slovensko-bieloruské vzťahy.

Záujmu v štruktúrach Medzinárodného komitétu slavistov však nebol o slovensko-bieloruský výskum taký záujem, aby vznikol samostatný slovensko-bieloruských výskumný tím. Medzinárodný komitét slavistov však sleduje najmä syntetický, všeobecný prístup a komplexnú prezentáciu slovanského materiálu v celom slovanskom svete i v čo najširšom spektre slavistických výskumov; v slavistickej lingvistickej interpretácii je to „праблематыка моўных узроўняў і катэгорый у славянскіх мовах (звычайна на прыкладах асобных моў з усіх трох славянскіх моўных груп: усходне-, заходне- і паўднёваславянскай).“[138] Viacúrovňová alebo minimálne bilaterálna prezentácia slovanských jazykov a kultúr tvorí základ príspevkov prihlásených aj na pravidelné medzinárodné zjazdy slavistov.[139]

Terminológické otázky slavistiky sa prezentujú napríklad v jazykovednej sekcii. Z hľadiska bieloruskej slavistiky je to napríklad spoločný príspevok A. Aksamitova a L. Malašovej, ktorý sa venuje bieloruskej, slovenskej a poľskej svadobnej terminológii (1993). V tom istom roku vznikli aj štúdie venované bielorusko-slovenským etnolingvistickým výskumom.[140] Aj 11. medzinárodný zjazd slavistov v Bratislave obohatil tento výskumný okruh (krajina organizátorov sa vždy stáva motiváciou prezentácie výsledkov porovnávacích výskumov z oblasti jazyka a kultúry). Práve preto na zjazde v Bratislave v roku 1993 narástol záujem o slovenský jazyk a kultúru. V roku 2003 v Ľubľane V. Ľašuková prezentovala výsledky výskumov zamerané na vplyv folklórneho koiné na utváranie niektorých slovanských spisovných jazykov.[141]

Materiály vystúpení bieloruskej delegácie na 14. medzinárodnom zjazde slavistov v Ochride nielenže akcentujú výskum južnoslovanských jazykov, ale v širšom kontexte reagujú aj na súvislosti slovenskej slavistickej jazykovedy, ktoré dopĺňujú komplexný obraz slavistických výskumov. Myšlienku maximálnej reprezentatívnosti predstavuje medzinárodný slavistický projekt – Celoslovanský lingvistický atlas.[142]  Slovotvorbu s využitím koncepcie slovotvorných paradigiem, ktorú navrhuje slovenská bádateľka K. Buzássyová v porovnávacom aspekte, zohľadňuje A. V. Nikicevič vo svojich výskumoch zameraných na komplexné derivačné fragmenty ako objekt porovnávacieho výskumu. Výsledky slovakistov v syntaktickej rovine sú súčasťou analýzy S. A. Važnika, ktorý sa zameriava na parametrizáciu distribučných osobitostí slovesného predikátu v syntaktických slovníkoch slovanských jazykov. V rámci svojich výskumov sa pracuje aj so slovenským Valenčným slovníkom slovies (Prešov 1998) J. Nižníkovej a M. Sokolovej a opiera sa aj o práce J. Nižníkovej Vetné modely v slovenčine (Prešov 2001). Poznámku typologického charakteru o slovenskom purizme od britského slavistu R. Autyho v úvode svojej štúdie venovanej porovaniu bieloruského a českého jazykového purizmu uvádza S. M. Zaprudski: „Р. Оці даволі падрабязна разглядзеў чэшскі, аднак зусім не ўзгадаў пра беларускі пурызм, які патэнцыяльна мог аналізаваць сярод іншых „антыславянскіх” – славацкага і славенскага пурызму ХХ стагоддзя.“[143] I. A. Čarota vo svojom literárnovednom príspevku zameranom na procesy globalizácie a vzájomných vzťahov menších slovanských národov (na príklade bielorusko-macedónskych a bielorusko-slovenských kontaktov) používa bibliografiu, ktorú zostavil J. Šelepec.[144] Bibliografia J. Šelepca obsahuje súpis prekladov bieloruských diel do slovenského jazyka. Literárny vedec M. Štejner v príspevku zameranom na problematiku emociоnality v slovanskej umeleckej tradícii skúma aj cyklus Dumky večerné od Ľ. Štúra. Porovnávaciu slavistickú folkloristiku predstavuje A. U. Marozava v príspevku venovanom folklórnej tvorbe a jej súčasným kultúrnym procesom v slovanských krajinách, v ktorom ako príklad etnickej subkultúry uvádza bieloruskú, slovenskú a tiež maďarskú, českú a rómsku kultúru na Slovensku. O neadekvátnosti hierarchizácie slovanských jazykov na zjazde v Krakove v roku 1998 hovoril bieloruský slavista H. A. Cychun – „… факты не даюць падстаў будаваць „лінгвістычную іерархію” славянскіх моў, якая магла б задэманстраваць іх нераўнацэннасць,“[145] pričom základom je keď „т. зв. малыя і маладыя славянскія мовы (…) прэтэндуюць на „перадзел” існуючых сфер, занятых т. зв. вялікімі мовамі.“[146] Na podobnosť areálového postavenia bieloruského a slovenského jazyka poukázal na 11. medzinárodnom zjazde slavistov v Bratislave H. A. Cychun. Areálový model formovania slovanských jazykov je podľa Cychuna osobitne dôležitý pri počiatočnej etape kodifikácie národného jazyka a významne vplýva aj na vznik mladých spisovných jazykov.[147] Široký záber vedeckých záujmov sa odráža aj v tematickom členení práce H. A. Cychuna Выбраныя працы: беларусістыка, славістыка, арэальная лінгвістыка,[148] v ktorých rozpracúva areálovú typológiu slovanských spisovných jazykov s akcentom na špecifiká kodifikácie spisovných jazykov a jazykovú ekológiu. Významnú rolu pre areálové poznávanie vzťahov bieloruského jazyka k ostatným slovanským jazykom vrátane slovenčiny sa nachádzajú aj v etnolingvistických výskumoch M. P. Antropava.[149] Problematike bielorusko-slovenských vzťahov sa na príkladoch textov prekladov ľudových rozprávok venoval A. J. Michnievič.[150] Výskumu slovensko-bieloruských vzťahov na materiáli slovenských a bieloruských rozprávok sa venuje V. Ľašuková.[151] Vo svojej monografii autorka osvetľuje viacero aspektov teórie slovanských spisovaných jazykov a opiera sa o viac ako 100 bieloruských a 200 slovenských a tiež ruských, poľských, českých, ukrajinských, bulharských, slovinských, srbských zdrojov. Svoju pozornosť koncentruje najmä na bieloruské a slovenské prozaické folklórne texty a venuje sa ich vplyvu na kodifikáciu národného jazyka. Široký slovanský fond a analýza parametrov typologickej klasifikácie umožnili identifikovať bieloruské i slovenské osobitosti a podobnosti.[152] Folklórny materiál, ako to už konštatoval N. Antropov i T. Volodina, je prínosný najmä pre systematický etnolingvistický výskum slovensko-bieloruských vzťahov práve na pozadí ľudovej prozaickej tradície.[153] Osobitnú pozornosť venovali slovenskému folklórnemu materiálu v kontexte výskumu bieloruskej rozprávky v slovanskom prostredí,[154] najmä však štúdiu slovenských parémií v paralelnej prezentácii spolu s bieloruským, ruským, ukrajinským, poľským, českým materiálom a pod.[155] Problematiku bielorusko-slovenských vzťahov i otázky súvisiace s aktuálnym stavom bielorusistických výskumov nachádzame aj na stránkach časopisu Slavica Slovaca[156] i v niektorých knižných publikáciách vydaných v Slavistiáckom ústave Jána Stanislava SAV.[157] Objasnenie bielorusko-slovenských vzťahov nadobudlo aj historický plán: v časopsie bieloruského národného archívu vyšiel preklad fragmentu slovenského cestopisu Daniela Krmana ml. dobieloruštiny so sprievodným historicko-kritickým komentárom, v ktorom sa uvádzajú aj názvy bieloruských sídel, ktoré sa v prevažnej väčšine zachovali podnes.[158]

Významnú rolu pri personálnej a tematickej prezentácii bielorusko-slovenských vzťahov zohráva letná škola slovenského jazyka SAS, ktorú organizuje Univerzita Komenského v Bratislave. Letnú školu slovenského jazyka absolvoval napríklad A. Michnievič, M. Antropov, L. Sobaleva, V. Ľašuková, N. Kisiaľova, M. Trus, V. Patapava, bohemista S. Smatryčenka, spisovatelia P. Makaľ, J. Karšukov a ďalší. Práve možnosti SAS vplývali aj na praktické i teoretické sformovanie sféry vyučovania bieloruského jazyka ako cudzieho jazyka na Slovensku. V prvej fáze išlo predovšetkým o vyučovanie bieloruštiny v kontexte získaných poznatkov z vyučovania ruského jazyka. Tu treba hľadať počiatky vyučovania bieloruského jazyka Slovákov v Prešove, keď V. Ľašuková v roku 1998 po prvý raz vypracovala program vyučovania bieloruského jazyka ako cudzieho[159] a za týmto účelom zorganizovala aj seminár pre študentov bieluruského jazyka. Zo základov teórie vyučovania ruského jazyka ako cudzieho i zo skúseností získaných počas SAS-u sa utvoril optimálny model vyučovanie bieloruštiny ako cudzieho jazyka.

Možno tak hovoriť o začiatkoch bielorusistiky na univerzitnej pôde na Slovensku, najmä na katedrách slavistiky, najmä na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Skutočnosť, že vzdelanie bohemistu sa na zahraničných univerzitách iba dopĺňalo niekoľkými osobitosťami slovenského jazyka, viedlo k opodstatnému zdôraznenoiu osobitosti slovenčiny a češtiny. V súčasnosti sa tak v Bielorusku najmä v prostredí mladých slavistov jasne profiluje špecializácia slovakistu.[160] Aj na Slovensku sa bieloruštine už venuje väčšia pozornosť.[161] Už krátka existencia lektorátu v Banskej Bystrici priniesla učebnicu i monografiu.[162] Dlhší čas pracoval bieloruský lektorát v Prešove: lektorkou bieloruského jazyka boa v akademickom roku 1996–1997 a potom ešte od roku 2003 do roku 2011 bola V. Ľašuková; v rokoch 1997–2003 bol bieloruským lektorom V. Maslovski. Počas tohto obdobia vyštudovali dve skupiny bielorusistov, ktorí si ako druhý jazyk zvolili poľštinu alebo bulharčinu. Produktívnym sa lektorát stal aj v príprave špecialistov na treťom stupni vysokoškolského štúdia. Doktorandké štúdium so špecializáciou na bieloruštinu ukončila I. Džundová a J. Ladzianska, čím sa utvorili predpoklady pre ďalšiu činnosť v odbore. Počas fungovania prešovského lektorátu bielorusistiky sa uskutočnili aj ďalšie opatrenia zamerané na štúdium bieloruského jazyka a literatúry. Ďalšie zámery na prípravu lektorov či prekladateľov sa, žiaľ, z rozličných dôvodov už nepodarilo uskutočniť.

Budovanie bieloruského lektorátu a bielorusistickej knižnice podporovalo aj Velvyslanectvo Bieloruskej republiky. K parciálnym výsledkom v oblasti slovensko-bieloruských vzťahov patria aj dve monografie J. Dudášovej-Kriššákovej, ktoré obsahujú časti zamerané na porovnávanie slovenského a bieloruského jazykového materiálu. V akademickom roku 2011–2012 sa po strate práv garantovať slavistické odbory v Prešove lektorát bieloruštiny presunul do Nitry. V Prešove však bielorusistika nezanikla; I. Džundová naďalej vedie kurzy bieloruštiny pre záujemcov, no status bielorusistickej špecializácie slavistov sa už prakticky nenapĺňa.[163] Zo skúseností bielorusistického lektorátu sa však ukázalo, že bielorusista by mal mať širšiu slavistickú špecializáciu, teda mal by byť schopný nielen vyučovať bielorusistické predmety (jazyk a literatúru), ale mal by sa prispôsobiť aj aktuálnym trendom, najmä v prekladateľstve. Bielorusko-slovenské vzťahy sa však aj naďalej rozvíjajú prevažne v oblasti konfrontačných výskumov bieloruského a slovenského jazyka a kultúry. Postupne sa začína rozvíjať aj bieloruská slovakistika[164] a pozornosť sa venuje aj otázkam kodifikácie, rozvoju kultúry slova a teórii spisovných jazykov.[165]

Literárna veda a preklad. Počiatky prenikania bieloruskej literatúry na Slovensko a vôbec do prostredia západoslovanského jazykového areálu, do ktorého okrem Slovenska patrí aj Česko a Poľsko, sa začalo už v skoršom období. V dielach slovanských autorov v rôznych vývinových fázach národnej literatúry nachádzame množstvo podobných tém i spôsobov umeleckého uchopovania skutočnosti. Na základe porovnania literárnych pamiatok možno bieloruskú i slovenskú literatúru pokladať za miesto, kde sa stretáva Východ so Západom. Z historického hľadiska možno o slovensko-bieloruských literárnych kontaktoch hovoriť už od 18. storočia, keď sa Bielorusko a Bielorusi objavujú v cestopise Daniela Krmana ml. Daniel Krman ml. sa vo svojom cestopise Itinerarium: cestovný denník z rokov 1708–1709 (1709–1711) okrem opisu trasy svojho putovania za švédskym kráľom Karolom XII. s cieľom získať záruku náboženskej slobody v Uhorsku a zabezpečiť finančnú podporu prešovské kolégium, venuje aj charakteristike území, ktorými prechádza, i ľuďom, ktorých počas svojho putovania spoznáva. Jeho pozornému oku tak neunikli ani Bielorusi.[166] Časť Krmanovho diela venovaný Bielorusku do bieloruštiny preložila Viktória Ľašuková a publikovala ho v bieloruskom časopise Archivist, ktorý je oficiálnym periodikom Štátneho archívu Bieloruska.[167] V Bielorusku vyšiel aj príspevok P. Kášu venovaný literárnej tvorbe kodifikátora slovenského jazyka Ľ. Štúrovi.[168] Zo skoršieho obdobia sa iné dôkazy o slovensko-bieloruských vzťahoch nezachovali. Možno tu však spomenúť bielorusko-západoslovanské, najmä bielorusko-české i belorusko-poľské kontakty a v rámci nich aj pôsobenie F. Skarynu v Prahe a jeho pobyte v Poľsku v 15. storočí. Pre poznanie slovanských dejín, jazyka, literatúry a kultúry s osobitným pohľadom na slovensko-bieloruské vzťahy sa významnýou stala slavistická práca P. J. Šafárika (1795–1861). V Dejinách slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí sa bieloruské etnikum nevníma ako samostatný celok s vlastnou literatúrou. V Šafárikovom diele sa Bielorusi objavujú až neskoršie.[169] Aj Šafárikov súčasník Ján Kollár (1793–1852) vo svojej básnickej skladbe Slávy dcéra (prvé vydanie v roku 1824) popri ostatných slovanských národoch spomína Bielorusov.[170]

Už začiatkom 20. storočia slovensko-bieloruské kontakty nadobudli praktickú formu najmä vďaka návšteve klasika bieloruskej literatúry Janku Kupalu (1882–1942) na Slovensku, ktorá sa uskutočnila v rámci oficiálnej delegácie sovietskych spisovateľov a žurnalistov. Návštevu vo svojej štúdii podrobne opisuje Mikola Trus, pričom konštatuje nasledovné: „Візіт дэлегацыі савецкіх журналістаў і пісьменнікаў 1935 г. у гісторыі беларуска-славацкіх стасункаў адметны тым, што гэта быў, можна лічыць, першы непасрэдны кантакт культур, асветлены прысутнасцю класіка беларускай літаратуры. На старонках славацкіх газет друкаваліся першыя кароткія характарыстыкі-візіткі Я. Купалы. Ён называўся „літаратурным будзіцелем”, самым вядомым паэтам беларускай галіны рускага народа” і інш.”[171] Samozrejme v súvislosti s týmto príkladom slovensko-bieloruských vzťahov v histórii literatúry treba pripomenúť aj problém definície slovenskej a vlastne i bieloruskej strany tohto kontaktu, keďže Slovensko bolo v tomto období súčasťou československého štátu a Kupala bol členom sovietskej delegácie. Znamená to, že všeobecne i podľa oficiálnych dobových zdrojov[172] ide o československo-sovietske kontakty. M. Trus svoj záujem o slovensko-bieloruské vzťahy neobmedzil iba na rozbor čiastkového problému. Slovensko-bieloruským vzťahom v 20. storočí sa venoval aj vo viacerých ďalších prácach, z ktorých niektoré vyšli v Bielorusku[173] i na Slovensku.[174]

Pri charakteristike československo-bieloruských vzťahov treba pripomenúť aj otázku emigrácie Bielorusov do Československa v medzivojnovom období, kde je azda najznámejším príbeh poetky Larysy Henijuš. Pôsobenie bieloruskej emigrácie v československom prostredí charakterizuje Viktória Ľašuková v štúdii Bieloruská emigrácia v Československu podľa knihy spomienok Larysy Henijuš Spoveď,[175] ktorá okrem dôležitých poznatkov o živote známej bieloruskej poetky v cudzom prostredí prináša aj pohľad Bielorusa na osobitosti medzivojnového československého literárneho prostredia. Lašuková o Henijušovej píše: „Zosobňovala elitu bieloruskej emigrácie v Československu, symbolizovala Bielorusko, bola svedomím bieloruskej emigrácie a jej nekompromisným kritikom. Verila v bieloruský národ a podstúpila preň neľudské duchovné i fyzické utrpenie.“[176] Bieloruskej emigrácii v ČSR sa venujú aj ďalšie výskumy, ide tu napr. o zatiaľ nepublikované práce Andreja Buču[177] i Luciány Hoptovej[178] prezentované na podujatiach mladých slavistov.

K bohato spracovaným témam slovensko-bieloruských literárnych vzťahov patrí osobnosť a dielo Vasyľa Bykava, ktorému sa na Slovensku (a tiež aj v Čechách) venuje pomerne veľký priestor. Komplexne sa tejto osobnosti venuje Michal Roman v štúdii Recepcia tvorby Vasiľa Bykava na Slovensku,[179] ktorá prináša prehľad Bykavových diel dostupných československému čitateľovi a tiež prehľad recenzií a reakcií na tieto diela.[180] Niekoľko Bykavových poviedok vyšlo v preklade aj časopisecky. Väčšina týchto prekladov vznikla prostredníctvom ruského jazyka.[181] Zaujímavým prienikom do Bykavovho vzťahu k Bielorusku, ale aj k tzv. vnútornej emigrácii je interwiev s autorom zverejnené v slovenských novinách Domino fórum[182]z roku 2004.[183] Medzi ďalšie oblasti v dejinách slovensko-bieloruských literárnych porovnaní patrí symbolizmus, ktorému sa intenzívne venuje Piatro Vasiučenka,[184] patrí sem aj výskum folklórnych textov, ktorým sa venuje Viktoria Ľašuková,[185] nedávno vyšla v Breste aj monografia Inny Švedovej o slovenskom folklóre.[186]

Recepcia a interpetácia súčasnej bieloruskej poézie je rozpracovaná vo viacerých prácach Ivany Džundovej.[187] Výskum sa v tejto oblasti zameriava na interpretáciu a recepciu bieloruskej poézie v slovenskom prostredí, pričom do porovnania vstupujú autori niekoľkých generácií. Najstaršiu generáciu predstavujú žijúci klasici bieloruskej literatúry Nil Hilevič a Ryhor Baradulin, strednú generáciu predstavuje básnická tvorba Alesa Razanava a Leanida Draňko Majsiuka a najmladším sledovaným autorom je Andrej Chadanovič. Osobitný záujem je venovaný literatúre písanej ženami.

So slovensko-bieloruskými literárnymi vzťahmi sú späté aj otázky prekladu umeleckej literatúry z bieloruského do slovenského jazyka a naopak. V tejto súvislosti treba uviesť dve bibliografie prekladov bieloruskej literatúry do slovenčiny od Jozefa Šelepca, ďalej bibliografiu knižných prekladov (vyšla v roku 1999) a bibliografiu článkov a statí (v roku 2000),[188] ktorú J. Šelepec rozdelil do viacerých tematických okruhov: 1. Bielorusko všeobecne; 2. Bieloruský jazyk; 3. Bieloruská literatúra všeobecne; 4. Bieloruská ľudová rozprávka; 5. Bieloruskí autori; 6. Register bieloruských autorov; 7. Register prekladateľov; 8. Register autorov štúdií, statí a článkov; 9. Rozhovory s bieloruskými autormi pripravili.[189] Otázka prekladu patrí azda k najdiskutovanejším a preto bolo táto problematika rozpracovaná vo viacerých ďalších čiastkových štúdiách.[190] Aj bibliografiu starších textov o bieloruštine, resp. súpis historiografických, dokumentárnych prác a prekladov spracoval J. Šelepec v osobitnej štúdii Z dejín bielorusistiky na Slovensku.[191]

Prvé významnejšie preklady diel bieloruských autorov vznikli v 70. a 90. rokoch 20. storočia. Ide najmä o preklad výberu z básnickej tvorby Maksima Tanka Dúšok vody (1975) a preklad básnickej zbierky klasika bieloruskej poézie Maksima Bahdanoviča s názvom Nov (1990). Obidva preklady pripravil Juraj Andričík. Časopisecky v Revue svetovej literatúry[192] vyšiel na Slovensku výberový blok prekladov z bieloruskej literatúry až v roku 2000. Preklad poviedky Barysa Piatroviča Samota vyšiel v časopise Revue aktuálnej kultúry v roku 2006. Preklady pripravili Vlastimil Kovalčík, Silvia Semaková a Juraj Andričík. V súvislosti s výberom z diel bieloruskej literatúry v Revue svetovej literatúry je cenným materiálom úvodný text Piatra Vasiučenku o charaktere bieloruskej literatúry pod názvom Literatúra katastrof a labyrintov. Súčasnú slovenskú tvorbu v Bielorusku prezentuje bieloruský časopis ARCHE 9/2010 s podtitulom Славацкая надзея для паняволенай нацыі, v ktorom boli publikované preklady týchto slovenských autorov: Balla, Samko Tále (Daniela Kapitáňová); Pavel Vilikovský, Ján Ondruš, Lájoš Grendel, Erik Jakub Groch, Jana Beňová, Ivan Štrpka, Igor Otčenáč, Michal Hvorecký, Pavol Rankov, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, Irena Brežná, Marek Vadas, Monika Kompaníková, Peter Pišťánek, Dušan Taragel.

Umelecké preklady zo slovenskej literatúry sa objavujú aj na stránkach bieloruského časopisu Polymja. Medzi úspešnými (napríklad v 11. čísle v roku 1998) spomeňme aspoň preklady básní od M. Rúfusa (preložil básnik Ales Razanav), V. Turčányho (preložila poetka Vaľancina Kovtun), J. Zambora, V. Prokešovej, A. Turana, H. Valcerovej-Bacigálovej a M. Richtera (preložila Viktória Ľašuková), P. Bohuša (básnik Mikola Miatlicki), V. Šikulu (preklad Michas Keňka). Z prozaických prekladov vyšli diela S. Rakúsa, J. Balcu (preložila Viktoria Ľašuková), P. Rankova a R. Dobiáša (preložil spisovateľ Javhen Karšukov), M. Čarňanského (preložil Michas Keňka) a i. Osobitne zaujal aj preklad básne Jána Kollára od Ivana Čarotu[193] i ďalšie preklady slovenských romantikov od Mikola Trusa.[194]

V tomto prehľade sme vychádzali predovšetkým zo zborníkov z medzinárodných vedeckých podujatí, na ktorých boli prezentované výsledky výskumu slovensko-bieloruských vzťahov.[195] Treba zdôrazniť, že slovensko-bieloruské literárne vzťahy sú súčasťou komplexného, porovnávacieho a interdisciplinárneho výskumu. Opis stavu bádania v tejto oblasti je iba prvým krokom k širšie koncipovaným výskumom v tejto málo prebádanej oblasti slovenskej slavistiky zameranej na slovensko-bieloruské vzťahy. Perspektívy týchto vzťahov sú nevyhnutne späté predovšetkým so štátnou podporou spoločných bielorusko-slovenských vedeckých i edukačných projektov.

Výberová literatúra s odkazmi na bielorusistickú problematiku

Antologie běloruských povídek. Brno: Větrné mlýny 2006. 278 s.

Aнтонякова, ДаринаРусская фразеология в зеркале суеверияPrešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2011. 177 s.

Антропаў, Мікалай. Славяназнаўства. In Міхневіч, Арнольд (Ed.): Беларуская мова: Энцыклапедыя. Мінск: Беларуская энцыклапедыя, 1994. s. 507.

Антропаў, Мікалай: Аб этналінгвістычнай эквівалентнасці ў славянскіх некантактуючых арэалах (беларуска-славацкі аспект). In: O spoločných hodnotách v slovensko-bieloruských vzťahoch: Zborník materiálov z vedeckej konferencie Slovensko-bieloruské vzťahy(12. novembra 2004). Banská Bystrica: Filologická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystricy, 2004. s. 75-84.

Антропов, Николай – Володина, Татьяна. Белорусская этнолингвистика сегодня. In Etnolingwistyka 18. Lublin, 2006, s. 47-65.

Антропов, Николай. Основные направления белорусской этнолингвистики. In Славяноведение. 2008, 4. _ s.

Антропаў, Мікалай – Цыхун, Генадзь. Беларуская мовазнаўчая славістыка на з’ездах славістаў. In Антропаў, Мікалай (Ed.). Беларуская мова ў культурнай і моўнай прамторы Славіі: мат. Міжнар. навук. канф. (Мінск: 24.–25.11.2009). Мінск: Права і эканоміка, 2009, s. 17-21.

Baláková, Dana: Živosť frazeológii, frazeologická kompetencia (diferencované aspekty jej posudzovania). In Коваль Владимир (Ed.). Славянская фразеология в синхронии и диахронии: сборник научных статей. Вып. 1. Гомель: ГГУ им. Ф. Скорины, 2011, s. 16-20.

Bartko, Ladislav – Ľašuková, Viktória: Spresnenie pravidiel prepisu pismen cyrilskeho pisma z bielorustiny do slovenciny. In Kultúra slova, 1997, č. 4, s. 221-223.

Бартко, Ладзiслаў: Беларусістыка на філасофскім факультэце Прэшаўскага універсітэта ў Прэшаве. In Беларуская мова ў другой палове ХХ стагоддзя: Матэрыялы міжнароднай навуковай канферэнцыі (Мінск, 22-24 кастрычнiка 1997 г.). Мінск, 1998a, s. 291-293.

Бартко, Ладзiслаў: Нас аб’яднала мова (пераклад на бел. м. В. Ляшук). In Полымя, 1998b, č. 11, s. 216-221.

Bartko, Ladislav: Bielorusistika na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. In Slavica slovaca, 35, 1998c, 2, s. 149-152.

Bartko, Ladislav: Paralely a odlišnosti v dejinách spisovnej slovenčiny a spisovnej bieloruštiny. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-slovanské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 4.–7. októbra 2006. Slavistický zborník 6. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2007, s. 265-270.

Бота, Ян: Смерць Яношыка (урывак; пераклад са славацкай мовы Міколы ТРУСА). In Роднае слова, 2006, č. 2, s. 22.

Буча, Андрэй: Bělorusové v Československu (1921–1938) – Problém zachování národní identity. Príspevok prezentovaný na medzinárodnej vedeckej konferencii Slavia: Slovanské jazykové a kultúrne identity. 14.–15. apríla 2011a Bratislava. (v tlači)

Буча, Андрэй: Белорусы в Чехословакии (1921–1938 гг.). Príspevok odprezentovaný na Konferencii mladých slavistů 2011. 3.–4. novembra 2011b Praha. (v tlači)

Бузашыова, Клара: Прафесару Юраю Фурдзіку (17.08.1935 – 7.08.2002). In Лукашанец, Аляксандр – Харытончык, Зінаіда (Ed.): Праблемы тэорыі і гісторыі славянскага словаўтварэння. Дакл. Шостай міжнар. канф. Камісіі па славянскаму словаўтварэнню пры Міжнародным камітэце славістаў (Мінск / Беларусь, 2–6.03.2003). Мінск: ВТАА Права і эканоміка, 2004, s. 7-8.

Бузук, Пятро: Становішча беларускай мовы сярод іншых славянскіх моваў. In Працы Акадэмічнае конферэнцыі па рэформе беларускага правапісу і азбукі. Менск, 1927.

Бузук, Пятро: Лінгвістычная геаграфія як дапаможны метад пры вывучэнні гісторыі мовы. In Sborník prací I. Sjezdu slovanských filologů v Praze 1929. Praha, 1932, s. 458-475.

Bykav, Vasiľ: Návrat. In: Domino fórum, 2004, 38, s. 13.

Bykav, Vasil: Rozmluvy o Bělorusku. In Neznáme Bělorusko. Praha: Dokořán, 2005, s. 9-24.

Цыхун, Генадзь: Арэальная тыпалогiя славянскiх моў: Прынцыпы i напрамкi даследавання. Х Міжнародны з’езд славістаўДаклады. Мінск: Навука i тэхнiка, 1988, 40 s.

Цыхун, Генадзь: Ареальные аспекты формирования славянских литературных языков. In XI. medzinárodný zjazd slavistov: Zborník resumé. Bratislava: Veda, 1993a, s. 392.

Цыхун, Генадзь: Арэальныя аспекты фармiравання славянскiх лiтаратурных моў. XI Мiжнародны з’езд славiстаў. Даклады. Мінск : Навука i тэхнiка, 1993b. 24 s.

Цыхун, Генадзь: Беларусь у мiжславянскiх сувязях (гiстарычна-моўная праблематыка). In Pavol Jozef Šafařik a slavistika. Prešov: Filozofická fakulta – Martin: Matica slovenská, 1996, s. 279-284.

Цыхун, Генадзь: Славянскія мовы ў святле экалінгвістыкі. ХІІ Міжнародны з’езд славістаў. Даклады. Мінск: НАН Беларусі, 1998, 24 s.

Cychun, Henadz: У справе лексічнай нормы ў славацкай мове. In: Mieczkowska, Halina – Orłoś, Tereza (Ed.). Odrodzenie narodowe w Czechach i na Słowacji: Księga ku czci Prof. Zdzisława Niedzieli. Kraków: Wydawnictwo Uniwersytetu Jagellońskego, 1999, s. 191-195.

Цыхун, Генадзь. Да беларуска-славянскіх дачыненняў (гістарычна-моўная праблематыка. In Цыхун, Генадзь (Ed.): Беларуская мова: шляхі развіцця, кантакты, перспектывы: Мат. ІІІ Міжнар. кангрэсу беларусістаў „Беларуская культура ў дыялогу цывілізацый”. Мінск: Беларускі кнігазбор, 2001, s. 132-136.

Цыхун, Генадзь: Міжславянскае моўнае ўзаемадзеянне (сацыякультурны аспект.). Мінск: НАН Беларусі, 2003. 22 s.

Цыхун, Генадзь: Выбраныя працы: беларусістыка, славістыка, арэальная лінгвістыка. Мінск: РІВШ, 2012, 372 s.

Doruľa, Ján: Tri kapitoly zo života slov. Bratislava: VEDA, 1993, s. 62-145.

Доруля, Ян: Несцi сваю самабытнасць свету (пераклад на бел. м. В. Ляшук). In Полымя, 1998, č. 11, s. 222-228.

Dudášová-Kriššáková, Júlia: Fonologický systém bieloruštiny a slovenčiny z typologického hľadiska. In Мова – Літаратура – Культура: Матэрыялы міжнароднай навуковай канферэнцыі. ч. 1. Мінск: Выдавецтва БДУ, 1999, s. 40-42.

Dudášová-Kriššáková, Júlia: Kapitoly zo slavistiky. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2001, 187 s.

Dudášová-Kriššáková, Júlia: Kapitoly zo slavistiky II. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008, 312 s.

Дупкала, Рудолф: Восприятие европейской философии в Словакии; перевод с польского А. С. Яковука. Брест: Альтернатива, 2010. 248 s.

Джундова, Івана: Жыццё – вандроўніцтва. Тыпалагічная канфрантацыя творчасці А. Разанава і Л. Дранько-Майсюка. In: Дзеяслоў, 2006, 6, s. 295-299.

Džundová, Ivana: Michnevič, A.: Vybranyja pracy. In Slavica slovaca, 42, 2007a, 2, s. 176-177.

Джундова, Івана: Славацкая і беларуская літаратрурныя мовы: паралелі і спецыфіка кадыфікацыі. In: Граматычны лад беларускай мовы. Шляхі гістарычнага развіцця і сучасныя тэндэнцыі. Матэрыялы Міжнароднай навуковай канферэнцыі 29–30 кастрычніка 2007. Мінск: ВТАА „Права і эканоміка”, 2007b, s. 159-164.

Džundová, Ivana: Samuel Cambel a Javchim Fiodaravič Karski v kontexte slovenskej a bieloruskej historickej jzykovedy. Dízertačná práca. Prešov, 2008a. 222 s.

Джундова, Івана: Сувязі славацкай і беларускай гістарычнай дыялекталогіі. In Кунцэвіч, Л. – Паляшчук, Н. (Ed.): Дыялекталогія і гісторыя беларускай мовы: Матэрыялы Міжнароднай канферэнцыі Інстытут мовы і літаратуры імя Якуба Коласа і Янкі Купалы, НАН Беларусі. Мінск, 15 – 16 красавіка 2008b. Мінск: Права і эканоміка, 2008b, s. 382-385.

Джундова, Івана: Я. Ф. Карскі ў кантэксце славацкай лінгвістыкі. In Ю. Ф. Карський і сучасне мовознавство (Матеріали ХІ міжнародних Карських читань). Ніжин – Гродно, 2008c, s. 20-22.

Džundová, Ivana: „Kresťanské“ v bieloruskej literatúre. Príspevok odznel na medzinárodnej vedeckej konferencii Jazykové, literárne a etnické súvislosti kresťanskej kultúry. SÚJS SAV Bratislava 24.–26. novembra 2010a. (v tlači)

Джундова, Івана: Мастацкі пераклад у навучанні Славакаў беларускай літаратуры. In: Славянскія літаратуры ў кантэксце сусветнай. Мінск: Выдавецкі цэнтр БДУ 2010b, s. 29-33.

Džundová, Ivana: Bielorusko v súčasnej bieloruskej poézii. In: Hľadanie ekvivalentností V. Prešov, 2011a. s. 136-146.

Džundová, Ivana: Sebaidentifikácia a hľadanie v súčasných východoslovanských literatúrach v porovnaní so slovenskou literatúrou. Príspevok odprezentovaný na medzinárodnej vedeckej konferencii Slovensko-ukrajinské vzťahy v oblasti jazyka, literatúry a kultúry. Prešov 12. – 14. 9. 2011b (v tlači).

Džundová, Ivana: Súčasná bieloruská poézia: Politika a filozofia. Tradícia a inovácia. In Porównania. Czasopismo poświęcone zagadnieniom komparatystyki literackiej oraz studiom interdyscyplinarnym. Poznań, 2011c, č. 9, s. 251-263.

Gašinec, Eduard: Podnety z didaktiky bieloruštiny v „Narodnaj asvete.“ In Slovenský jazyk a literatúra v škole, 1981, roč. 28, č. 1, s. 30-32.

Gašinec, Eduard: Pohľad do časopisu „Narodnaja asveta“. In Slovenský jazyk a literatúra v škole, 1983, roč. 30, č. 5, s. 157-160.

Gašinec, Eduard: Poučenie z vyučovania bieloruštiny. In Slovenský jazyk a literatúra v škole, 1984, roč. 31, č. 1, s. 30-32.

Gašinec, Eduard: Slovensko a Bielorusko, slovenčina a bieloruština. In Slovenský národ, 1990, 22. dec.1990, s. 8.

Gašinec, Eduard: K slovensko-bieloruským reláciám. In Slovanské reflexie 1. Bratislava, 1995, s. 31-36.

Habovštiaková, Katarína – Krošláková, Ema: Základy slavistiky a staroslovenčina: Textová príručka. Nitra: Vysoká škola pedagogická, 1994. 197 s.

Hoptová, Luciána: Bieloruská emigrácia v medzivojnovom Československu. Príspevok odznel na Konferencii mladých slavistů 2011. 3.–4. novembra 2011 v Prahe (v tlači).

Janovec, Ladislav: Některé internacionalizační procesy ve slovní zásobě češtiny (Poznamky k problematice). In Руденко, Елена (Ed.): Славянские языки: аспекты исследования: сборник научных статей. Минск: Издательский центр БГУ, 2009, s. 316-320.

Кабашнікаў, Канстанцін: Беларуская казка ў казачным эпасе славян: VІ Міжнародны з’езд славістаў. Мінск: Навука і тэхніка, 1968. 27 s.

Кабашнікаў, Канстанцін: Малыя жанры беларускага фальклору ў славянскім кантэксце. Мінск: Беларуская навука, 1998. 188 s.

Káša, Peter. Obraz bieloruského etnika a územia v cestopise D. Krmana ml. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára 20.–21. septembra 2000. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2003, s. 90-95.

Каша, Петер: Постмадэрнісцкі вобраз славацкага / славянскага будзіцеля Людавіта Штура (пераклад на бел. м. Вікторыі Ляшук). In Роднае слова, 2009, 6, s. 38-40.

Кенька, Міхась: Мастацкі пераклад са славацкай мовы на беларускую. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára 20.–21. septembra 2000. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2003. s. 45-50.

Кісялёва, Наталля: Беларуска-славацкія лексічныя сувязі ў арэалагічным аспекце). In: Веснік БДУ. Серыя 4, 1996, č. 2, s. 68-71.

Кісялёва, Наталля: З гісторыі вывучэння беларуска-славацкіх моўных сувязей. In Slavica slovaca, 1997a, 32, č. 1, s. 53-57.

Кісялёва, Наталля: Праблемы арэальна-тыпалагічнага даследавання беларуска-славацкіх лексічных сувязей). In Беларуская лінгвістыка. Вып. 47. Мінск, 1997b, s. 84 – 89.

Кісялёва, Наталля: Тры беларуска-польска-славацкія ізалексы ў святле славянскай арэалогіі). In Вестник МГЛУ, 1997c, č. 2, s. 140-142.

Кісялёва, Наталля: Арэальныя ўзаемaсувязі славянскіх моў цэнтральнай зоны: Дысертацыя… кандыдата навук. Мінск: НАН Беларусі, 2000a. 102 s.

Kisiaľovová, Nataľľa: Úvod do fonetiky bieloruského jazyka. Banská Bystrica: Filologická fakulta UMB, Katedra slovanských jazykov, 2000b. 170 s.

Кісялёва, Наталля: Узаемаадносіны беларускай і славацкай моў у цэнтральнаславянскім арэале). In: Filologická revue, 2000c, roč. 3, č. 2, s. 20-26.

Kyseľová, Natália: Areálové vzájomné vzťahy slovanských jazykov centrálnej zóny (Ареальные взаимосвязи славянских языков центральной зоны). Banská Bystrica: Filologická fakulta UMB, Katedra slovanských jazykov, 2002. 165 s. s mapami.

Krman ml., Daniel. Itinerarium: cestovný denník z rokov 1708–1709. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1969. 975s.

Ladzianska-Jusková, Jana: Mova – litaratura – kuľtura. Materyjaly. V. mižnarodnaj navukovaj kanferencyi. In Slavica slovaca, 2007, roč. 42, č. 2, s. 177.

Ladzianska, Jana: Deklinačný systém substantív v spisovnej bieloruštine. Dizertačná práca. Školiteľka J. Dudášová. 2008a. 157 s.

Ладзянска, Яна: Гістарычныя паралелі ў развіцці скланення назоўнікаў у славацкай і беларускай мовах. In Кунцэвіч, Любоў – Паляшчук, Наталля (Ed.): Дыялекталогія і гісторыя беларускай мовы: Матэрыялы Міжнароднай канферэнцыі. Інстытут мовы і літаратуры імя Якуба Коласа і Янкі Купалы, НАН Беларусі. Мінск, 15–16 красавіка 2008. Мінск: Права і эканоміка, 2008b, s. 423-427.

Лукашанец, Аляксандр (Ed.): Функцыянальныя аспекты словаўтварэння: дакл. ІХ Міжнароднай канферэнцыі Камісіі па словаўтварэнню пры Міжнародным камітэце славістаў. (Мінск / Беларусь, 9–14.10.2006 г.). Мінск: ВТАА Права і эканоміка, 2006. 360 s.

Лукашанец, Аляксандр (Ed.): Мовазнаўства. Літаратуразнаўства. Фалькларыстыка: XIV Міжнародны з’езд славістаў (Охрыд, 2008). Даклады беларускай дэлегацыі. Мінск: Права і эканоміка, 2008. 337 s.

Лукашанец, Аляксандр: Беларуская славістычная навука на сучасным этапе. In Штэйнер Іван (Ed.): Рэгіянальнае, нацыянальнае і агульначалавечае ў літаратуры:Міжнародныя навуковыя чытанні, прысвечаныя памяці Івана Навуменкі. Гомель: ЦДІР, 2009а, s. 57-60.

Лукашанец, Аляксандр: Сучасная беларусістыка і акадэмічнае мовазнаўства. In Антропаў, Мікалай (Ed.): Беларуская мова ў культурнай і моўнай прасторы Славіі: мат. Міжнар. навук. канф. (Мінск: 24.–25.11.2009). Мінск: Права і эканоміка, 2009b, s. 3-10.

Лукашанец, Аляксандр: Сучасная беларусістыка ў кантэксце славістыкі. In Коваль, Владимир (Ed.): Славянская фразеология в синхронии и диахронии: сборник научных статей. Вып. 1. Гомель: ГГУ им. Ф. Скорины, 2011, s. 3-4.

Лукашанец, Аляксандр – Харытончык, Зінаіда (Ed.): Праблемы тэорыі і гісторыі славянскага словаўтварэння Дакл. Шостай Міжнароднай канферэнцыі Камісіі па словаўтварэнню пры Міжнародным камітэце славістаў. (Мінск / Беларусь, 2–6.03.2003 г.). Мінск: ВТАА Права і эканоміка, 2004, 276 s.

Лучыц-Федарэц, Іван: Славацкая мова. In Міхневіч, Арнольд (Ed.): Беларуская мова: Энцыклапедыя. Мінск: Беларуская энцыклапедыя, 1994, s. 504-505.

Ляшук, Вікторыя: Мацiца славацкая: 134 гады змагання. In Лiтаратура і мастацтва, 1997a, č. 30, s. 16.

Ľašuková, Viktória: Kultúra bieloruskeho slova (preklad do slovenčiny Magda Bartková). In Kultúra slova, 1997b, č. 3, s. 129-134.

Ляшук, Вікторыя: Вышыня i крылы ў славацкiм кантэксце. In Полымя, 1998a, č. 11, s. 205-215.

Ляшук, Вікторыя: Прешов в народных песнях: историко-культурный аспект языковой образности. In Slavica slovaca, 1998b, roč. 33, č. 2, s. 117-126.

Ляшук, Вікторыя: З гiсторыi культуры мовы на Беларусi. In Slavica slovaca, 1999a, roč. 34, č. 1, s. 25-33.

Ляшук, Вікторыя: Праграма па спецыялізацыі „Беларуская мова як замежная.” Зацверджана Саветам філалагічнага факультэта Беларускага дзяржаўнага ўніверсітэта 23.12.1999. Мінск: БДУ, 1999b. 16 s.

Ляшук, Вікторыя: „Помнiк мiнулага — падмурак будучынi” на шляху ў 135 гадоў. In Кантакты i дыялогi, 1999c, č. 2.–3., s. 59-61.

Ляшук, Вікторыя: Аспекты антрапацэнтрызму моўных сродкаў у даследаваннях беларускіх і славацкіх народных казак. In Канюшкевіч, Марыя (Ed.): Мова ў святле класічнай спадчыны і сучасных парадыгм: Тэз. дакл. VIII Міжнар. Карскіх чытанняў. Гродна: ГрДУ, 2000а, s. 109-112.

Ляшук, Вікторыя: Беларуская і славацкая фанетычныя сістемы ў каммунікатыўна-прагматычным асвятленні. In: Беларуская мова і мовазнаўства на рубяжы III тысячагоддзя: Мат. Рэсп. канф. Мінск, 2000b, s. 110-113.

Ляшук, Вікторыя: Беларусь цікавая славакам. In: Літаратура і мастацтва. 2000с, 15.09, s. 6-7.

Ляшук, Вікторыя: Беларуска-славацкія моўна-культурныя сувязі. In Цыхун Генадзь (Ed.): Беларуская мова: шляхі развіцця, кантакты, перспектывы: Мат. ІІІ Міжнар. Кангрэсу беларусістаў „Беларуская культура ў дыялогу цывілізацый”. Мінск: Беларускі кнігазбор, 2001a, s. 267-274.

Ляшук, Вікторыя: Образно-стилистические особенности белорусских и словацких народных сказок: Проблемы перевода. In Slavica slovaca, 2001b, roč. 36, č. 1, s. 13-22.

Ляшук, Вікторыя: Беларуска-славацкія моўныя паралелі ў народных казках. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy: Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára (Prešov, 20.–21. septembra 2000). Jazykovedný zborník 16/Literárnovedný zborník 15. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2003a, s. 25-35.

Ляшук, Вікторыя: Фальклорнае кайнэ ў фарміраванні славянскіх літаратурных моў. In Лукашанец, Аляксандр (Ed.): Мовазнаўства. Літаратура. Культура. Фалькларыстыка. ХІІІ Міжнародны з‘езд славістаў (Любляна, 2003). Даклады беларускай дэлегацыі. Мінск: Беларуская навука, 2003b, s. 70-86.

Ляшук, Вікторыя: Паремии фольклорных текстов в аспекте изучения языковой концентрации: на материале белорусского, словацкого и других славянских языков. In Parémie národů slovanských: Sborník příspěvků z mezinárodní konference konané u příležitosti 150. výročí úmrtí F.L. Čelakovského a vydání jeho „Mudrosloví“. (Ostrava, 20.–21.11.2002). Ostrava: Ostravská univerzita, 2003c, s. 185-188.

Ляшук, Вікторыя: Пераклады лірыкі М. Багдановіча на славацкую мову. In Мышкавец, Ірына (Ed.): Зборнік дакладаў: Матэрыялы дакладаў Міжнароднай навукова-практычнай канферэнцыі (2001) „Максім Багдановіч і іншанацыянальныя літаратуры”. Мінск: Літаратурны музей М. Багдановіча, 2003d, s. 121-132.

Ляшук, Вікторыя: Аўтарытэт для славянскага свету: [Да юбілея праф. Яна Дорулі]. In Голас Радзімы, 2004a, č. 10.–11., s. 9.

Ляшук, Вікторыя: На старонках славацкага часопіса: [Да юбілея часопіса Slovenská reč]. In: Голас Радзімы, 2004b, 16.09.2004, s. 20.

Ляшук, Вікторыя: Андрычык, Юрай. In: Беларускі фальклор: Энцыклапедыя. Т. 1. Мінск: „Беларуская энцыклапедыя,” 2005a, s. 60-61.

Ляшук, Вікторыя: Беларускія і славацкія празаічныя фальклорныя тэксты як крыніца фарміравання літаратурнай нормы. In Веснік Беларускага дзяржаўнага універсітэта, cерыя 4, 2005b, č. 3, s. 46-50.

Ляшук, Вікторыя: Гістарычны аспект фальклорнай моўнай нормыIn Žigo, Pavol (Ed.): BraSlav 3. Zborník z medzinárodnej slavistickej konferencie (Bratislava, 18.–19. novembra 2004). Bratislava: Univerzita Komenského, 2005c, s. 77-83.

Ľašuk, Viktoria: Komunikačné modely v bieloruských a slovenských ľudových rozprávkachIn Mieczkovska, Halina (Ed.): Język i literatura słowacka w perspektywie słowiańskiej. Kraków : Wydawnictwo Universytetu Jagiellońskiego, 2005d, s. 249-255.

Ляшук, Вікторыя: Празаічны фальклорны тэкст у моўным адраджэнні славакаў і беларусаў. In Slavica slovaca, 2005e, roč. 40, č. 2, s. 111-124.

Ляшук, Вікторыя: Апрацоўка празаічных фальклорных тэкстаў у аспекце моўнай канцэнтрацыі (на матэрыяле беларускай і славацкай моў). In Веснік Мінскага дзяржаўнага лінгвістычнага універсітэта, cерыя 1, 2006a, č. 5, s. 182-190.

Ляшук, Вікторыя: Дынаміка сінтаксічных асаблівасцей у тэкстах беларускіх і славацкіх народных казак.In Slavica slovaca, 2006b, roč. 41, č. 2, s. 105-119.

Ляшук, Вікторыя: Моўная канцэнтрацыя ў беларускіх і славацкіх празаічных фальклорных тэкстах. In: Весці Беларускага дзяржаўнага педагагічнага універсітэта, 2006c, 3, s. 97-103.

Ляшук, Вікторыя: Моўная канцэнтрацыя ў парэміях (на матэрыяле беларускіх і славацкіх празаічных фальклорных тэкстаў). In Веснік Магілёўскага дзяржаўнага універсітэта імя А.А. Куляшова, 2006d, č. 2.–3., s. 118-124.

Ляшук, Вікторыя: Празаічныя фальклорныя тэксты ў Беларусі і Славакіі: лінгвістычны аспект. In Марозава, Таццяна – Прыемка, Вольга (Ed.): Фалькларыстычныя даследаванні. Кантэкст. Тыпалогія. Сувязі: Зб. арт. Вып. 3. Рэд. Таццяна Марозава – Вольга Прыемка. Мінск: Бестпрынт, 2006e, s. 123-128.

Ляшук, Вікторыя: Мова фальклору ў славянскім адраджэнні. In Roczniki Humanistyczne. Tom LIV-LV, zeszit 7. Słowianoznawstwo. Lublin: Towarzystwo naukowe Katolickiego universytetu Lubelskiego Jana Pavła II, 2006–2007, s. 127-137.

Ляшук, Вікторыя: Лингвистическая вариантность в белорусских, украинских и словацких прозаических фольклорных текстах. In: Язык и культураНаучное издание. Вып. 9, том VI (94). Киев: Издательский Дом Дмитрия Бураго, 2007a, s. 31-37.

Ляшук, Вікторыя: Мова славянскага фальклору ў тыпалагічных даследаваннях. In Slovensko-slovanské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 4.–7. októbra 2006. Slavistický zborník 6. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2007b, s. 35-49.

Ляшук, Вікторыя: Моўныя адпаведнікі ў беларускіх, украінскіх і славацкіх народных казках. In Вісник Львівского університетусерія філологічна, випуск 40, частина 1, 2007c, s. 243-250.

Ляшук, Вікторыя: Дынаміка беларускіх дыялектных і літаратурных нормаў у даследаванні Я. Станіслава „Ліптоўскія гаворкі”. In Кунцэвіч, Любоў – Паляшчук, Наталля (Ed.): Дыялекталогія і гісторыя беларускай мовы: Матэрыялы Міжнароднай канферэнцыі / Інстытут мовы і літаратуры імя Якуба Коласа і Янкі Купалы, НАН Беларусі. Мінск, 15 – 16 красавіка 2008. Мінск: Права і эканоміка, 2008a, s. 153-158.

Ляшук, Вікторыя: Частотная спецыфіка лексікі ў беларускім і славацкім празаічным фальклорным тэксце. In: Беларуская лінгвістыка. Вып. 61. Мінск: Беларуская навука, 2008b, s. 43-52.

Ляшук, Вікторыя: Лінгвістычныя аспекты семантычнай карэляцыі ў беларускіх і славацкіх празаічных фальклорных тэкстах. In Slavica slovaca, 2008c, roč. 43, č. 2, s. 118-138.

Ляшук, Вікторыя: Мова беларускага і славацкага фальклору ў ракурсе падыходаў Я. Ф. Карскага. In: Ю. Ф. Карський і сучасне мовознавство(Матеріали ХІ міжнародних Карських читань). Ніжин – Гродно, 2008d, s. 31-34.

Ľašuková, Viktória: Osobnosti bieloruskej jazykovedy. In: Slavica slovaca, 2008e, roč. 43, č. 1, s. 64-67.

Ляшук, Вікторыя:П. Добшынскі і лінгвістычныя пытанні апрацоўкі празаічных фальклорных тэкстаў. In Ján Doruľa (Ed.): Pohľady do vývinu slovenského jazyka a ľudovej kultúry. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2008f, s. 301-312.

Ляшук, Вікторыя: Стылістычныя аспекты традыцыйных слоў у беларускіх і славацкіх паэтычных тэкстах. Іn: Výraz a význam v jazyku. Prešov: FF PU, 2008g, s. 156-164.

Liashuk, Viktoria: Umelecké preklady zo slovenčiny do bieloruštiny. In Valcerová, Anna (Ed.): Literatúra v medzikultúrnych vzťahoch. Prešov: FF PU 2008h, s. 181-194.

Ляшук, Вікторыя: Umelecké preklady: Замбар. Я.: Лужына; Рыхтэр, М.: Твары на фотаздымках стогадовай даўніны, Туран, А.: Час нарцысаў. In Скобла, Міхась (Ed.): Галасы з-за небакраю. Анталогія паэзіі свету ў беларускіх перакладах ХХ ст. Мінск: Лімарыус, 2008i, s. 730-731.

Ляшук, Вікторыя: Беларуска-славацкія паралелі ў празаічных фальклорных тэкстах з тоеснай сюжэтнай асновай In Антропаў, Міхась (Ed.): Беларуская мова ў культурнай і моўнай прасторы Славіі: Мат. Міжнар. навук. канф. (Мінск, 24–25. 11. 2009 г.). Мінск: „Права і эканоміка,” 2009a, s. 122-126.

Ляшук, Вікторыя: Беларуская мова ў Славакіі. In Роднае слова, 2009b, č. 2, s. 67-70.

Liashuk, Viktoria: Bieloruská emigrácia v Československu podľa knihy Larysy Henijuš Spoveď. In Harbuľová, Ľubica (Ed.): Migrácia obyvateľov východnej Európy a Slovensko (prvá polovica 20. storočia).. Prešov: FF PU, 2009c, s. 98-119.

Ľašuková, Viktória: Folklórny vektor v kodifikácii bieloruského a slovenského jazyka. Monografia. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2009d. 308 s.

Ляшук, Вікторыя: Пытанні параўнання фальклорных тэкстаў: запісы „Čert slúži” П. Добшынскага, „[Čert sluhom]”С. Цамбела і „Чорт-злодзей” Е. Р. Раманава. In Žeňuchová, Katarína – Žeňuch, Peter (Ed.): Ľudová próza vo svetle vied o kultúre a umení. Bratislava: 2009e, s. 109-122.

Ляшук, Вікторыя: Статистическая модель лексики в параллельных фольклорных текстах: на материале словацкой сказки «Čert slúži» и ее русского и белорусского переводов. In Стефанский, Евгений (Ed.): Новые направления в изучении лексикологии, словообразования и грамматики начала XXI века: материалы международного симпозиума, 4–5 мая 2009 года, Самара. Самара: Издательство Поволжской государственной социально-гуманитарной академии, 2009f, s. 90-95.

Ляшук, Вікторыя: (пераклад на беларускую мову) – Яцкевіч, Зміцер (гістарычны каментар). Падарожны дзёнік Даніэла Крмана (фрагмент). In Архіварыус: зборнік навуковых паведамленняў і артыкулаў. Вып. 8. Мінск: Нацыянальны гістарычны архіў Беларусі, 2010, s. 89-115.

Ляшук, Вікторыя: Андрычык, Юрай. In Трус, Мікола (Ed.): Максім Багдановіч: Энцыклапедыя. Мінск: „Беларуская энцыклапедыя,” 2011a, s. 28.

Ляшук, Вікторыя: Вянок (Veniec). In Трус, Мікола (Ed.): Максім Багдановіч: Энцыклапедыя. Мінск: „Беларуская энцыклапедыя,” 2011b, s. 155-157.

Michnevič, Arnold: Konfrontácia slovenčiny s bieloruštinou. In Mlacek, Jozef (Ed.): Studia Academica Slovaca 8. Prednášky XV. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Bratislava: ALFA, 1979, s. 215-226.

Міхневіч, Арнольд: Выбраныя працы. Мінск: Права і эканоміка, 2006. 231 s.

Pekarovičová, Jána a kol.: Slovenčina pre cudzincov: Praktická fonetická príručka. Bratislava: Stimul, 2005. 244 s.

Péteryová, Oľga a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka. Bratislava: Didaktis, 2002. 195 s.

Plav: Měsíčnik pro světovou literaturu, 2007, 4, s. 6-15.

Плотнікаў, Браніслаў: Беларуская мова ў сістэме славянскіх моў: Вучэбны дапаможнік. Мінск: Акадэмія кіравання пры Прэзідэнце Рэспублікі Беларусь, 1999. 119 s.

Рааго, Павел: Дзеясловы з прадметнай семай ‘жывёла’ ў беларускай і славацкай мове. In Беларуская лінгвістыка, 2010a, č. 3, s. 95-103.

Рааго, Павел: Кароткая граматыка славацкай мовы. Мінск: „Радыёла-плюс,” 2010b. 144 s.

Рааго, Павел: Супастаўляльны аналіз беларускіх і славацкіх дзеясловаў з прадметнай семай ‘жывёла’ (лексіка-семантычны і сінтагматычны аспекты). In Мова – Літаратура – Культура. Частка 1. Матэрыялы VI Міжнароднай навуковай канферэнцыі (Мінск, 28–29.10.2010). Мінск: Выдавецкі цэнтр БДУ, 2011, s. 252-258.

Roman, Michal: Recepcia tvorby Vasiľa Bykava na Slovensku. In O spoločných hodnotách v slovensko-bieloruských vzťahoch, Zborník materiálov z vedeckej konferencie Slovensko-bieloruské vzťahy konanej 12. novembra 2004 na pôde FiF UMB v Banskej Bystrici. Banská Bystrica: Partner z. P., Poníky, 2004, s. 137-162.

Сладкавіч, Андрэй: Марына (урывак; пераклад са славацкай мовы Міколы ТРУСА). In Роднае слова, 2006, č. 2, s. 22.

Stanislav, Ján: Liptovské nárečia. Turčiansky Sv. Martin: Vydanie Matice Slovenskej, 1932. 564 s.

Stejnerová, Hilda: Konverzačná príručka slovenčiny. Bratislava: Univerzita Komenského, 2004. 119 s.

Супрун, Адам: Лексическая типология славянских языков. Минск: Издательство БГУ, 1983. 47 s.

Швед, Инна: Словацкий фольклор: формы, жанры, поэтика. Брест: Альтернатива, 2010.

Šelepec, Jozef: Bieloruská literatúra na Slovensku po r. 1945. Súpis statí a článkov. Prešov: ŠVK, 2000, 66+2 s.

Šelepec, Jozef: Z dejín bielorusistiky na Slovensku. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára 20.–21. septembra 2000. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2003, s. 96-100.

Šindelářová, Jana: Větné výrazy s komponentem „díte“ v české a ruské idiomatice a frazeologii. In Коваль, Владимир (Ed.): Славянская фразеология в синхронии и диахронии: сборник научных статей. Вып. 1. Гомель: ГГУ им. Ф. Скорины, 2011, s. 70-74.

Щипанская, Нина: Фольклорные тексты в преподавании языка: славянские параллели. In: Slovensko-slovanské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 4.–7. októbra 2006. Slavistický zborník 6. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2007, s. 347-358.

Trus, Mikola: Prvé preklady Vajanského v Bielorusku. In: Významové a výrazové premeny v umení 20. storočia: Materiály z medzinárodnej vedeckej konferéncie, Prešov, 8.–9.9.2005. Prešov: FF PU, 2005, s. 483-487.

Трус, Мікола: Славацкі рамантызм. In: Роднае слова, 2006, č. 2, s. 19-22.

Трус, Мікола: Браціслава вітае ганаровых гасцей [З гісторыі беларуска-славацкіх культурных сувязей]. In: Роднае слова, 2007a, č. 10, s. 79-83.

Трус, Мікола: Янка Купала ў Славакіі ў 1935 г. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-slovanské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 4.–7. októbra 2006. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2007b, s. 424-431.

Трус, Мікола: Навуковы падрахунак беларусісітыкі ў Славакіі. In Роднае слова, 2008a, č. 9, s. 44.

Трус, Мікола: Памятнае гасцяванне ў мястэчку Святы Юр [Янка Капала ў Славакіі]. In Роднае слова, 2008b, č. 1, s. 36-38.

Трус, Мікола: Славацкія сустрэчы Янкі Купалы: Гана Грэгарава, Ян Понічан, Гейза Вамаш. In Роднае слова, 2008c, č. 8, s. 18-21.

Трус, Мікола: Славацкія сустрэчы Янкі Купалы: сям’я Шандар. In Роднае слова, 2008d, č. 9, s. 21-26.

Трус, Мікола: „Угаварыць яго выступіць – гэта майстэрства:” Янка Купала ў Пешцянах. In Роднае слова, 2008e, č. 4, s. 15-19.

Трус, Мікола: Янка Купала і беларуская тэматыка на старонках славацкага часопіса „Браціслава – Масква.” In Роднае слова, 2008f, č. 12, s. 15-18.

Трус, Мікола: Янка Купала і Людавіт Штур: рэха знаёмства са славацкай Модрай. In Роднае слова, 2008g, č. 3, s. 25-28.

Трус, Мікола: Ключавыя пытанні славянскага адраджэння першай трэці ХХ стагоддзя: беларускі кантэкст. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slavistika v premenách času (štúdie z jazykovednej a literárnovednej komparatistiky). Prešov: FF PU, 2009, s. 294-303.

Трус, Мікола: Важкі ўклад у лінгвістычную кампаратывістыку. In Роднае слова, 2010, č. 10, s. 59.

Vajičková, Mária: Slovenčina pre cudzincov. Gramatické cvičenia. Bratislava: Univerzita Komenského, 2005. 131 s.

Васючэнка, Пятро: Славацкая і беларуская літаратура ў кантэксце еўрапейскага сімвалізму. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára 20.–21. septembra 2000. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2003, s. 57-64.

Vilčeková, Katarína: Slovensko-bieloruské súvislosti v diele D. Krmana ml. In Dudášová-Kriššáková (Ed.): Slovensko-slovanské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 4.–7. októbra 2006. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2007, s. 506-513.

Зіма, М.: Умовы так званага пералівання імён у нацыянальныя формы паміж усходнеславянскімі мовамі. In Беларускае і славянскае мовазнаўства. Да 75-годдзя акадэміка АН БССР Кандрата Кандратавіча Крапівы. Мінск: Навука і тэхніка, 1972, s. 153-163.

Žeňuch, Peter: Zápis ľudovej rozprávky v spevníku Mitra Dočinca. In Slavica slovaca, 2004, roč. 39, č. 2, s. 156-160.

Žeňuchová, Katarína: Samuel Cambel na pomedzí vedných disciplín. Bratislava – Martin: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV a Matica slovenská, 2009. 227 s.

Žeňuchová, Katarína: O úlohe slovesného folklóru pri kodifikácii slovanských spisovných jazykov. In Slavica slovaca, 2010, roč. 45, č. 2, s. 162-166.

Žigo, Pavol a kol.: Slovacicum: Kapitoly z dejín slovenskej kultúry. Bratislava, 2004.

Žigová, Ľudmila: Slovenčina pre cudzincov. Gramatická a pravopisná cvičebnica. Bratislava: Univerzita Komenského, 2004. 164 s.

Poznámky

[119] Лукашанец, Аляксандр: Сучасная беларусістыка і акадэмічнае мовазнаўства. In Антропаў, Мікалай (Ed.): Беларуская мова ў культурнай і моўнай прасторы Славіі: мат. Міжнар. навук. канф. (Мінск: 24.–25.11.2009). Мінск: Права і эканоміка, 2009, s. 3-10.

[120] Лукашанец, Аляксандр: Сучасная беларусістыка і акадэмічнае мовазнаўства, c. d., s. 3.

[121] A. Lukašanec etapy vývinu národnej jazykovedy rozdeľuje na tri etapy: 1. факталагічна-накапляльны (faktolografické-zberateľské obdobie; druhá polovica 19. – začiatok 20. storočia), 2. практычна-прагматычны (prakticko-pragmatické obdobie, 20.–30. roky 20. storočia) a сістэмна-абагульняльны (systémovo-zovšeobecňujúce obodbie, druhá polovica 20. storočia a začiatok 21. storočia), porovnaj Лукашанец, Аляксандр: Сучасная беларусістыка і акадэмічнае мовазнаўства, c. d., s. 4-6.

[122] Лукашанец, Аляксандр: Сучасная беларусістыка і акадэмічнае мовазнаўства, c. d., s. 6.

[123] Бузук, Пятро: Становішча беларускай мовы сярод іншых славянскіх моваў. In Працы Акадэмічнае конферэнцыі па рэформе беларускага правапісу і азбукі. Менск, 1927, s. 75.

[124] Бузук, Пятро: Лінгвістычная геаграфія як дапаможны метад пры вывучэнні гісторыі мовы. In Sborník prací I. Sjezdu slovanských filologů v Praze 1929. Praha, 1932, s. 458-475.

[125] Антропаў, Мікалай – Цыхун, Генадзь: Беларуская мовазнаўчая славістыка на з’ездах славістаў. In Антропаў, Мікалай (Ed.): Беларуская мова ў культурнай і моўнай прасмторы Славіі: мат. Міжнар. навук. канф. (Мінск: 24–25.11.2009). Мінск: Права і эканоміка, 2009, s. 13.

[126] Dudášová-Kriššáková, Júlia: Kapitoly zo slavistiky II. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008, s. 249.

[127] Stanislav, Ján: Liptovské nárečia. Turčiansky Sv. Martin: Vydanie Matice Slovenskej, 1932, s. s. 169, 176-177, 188, 194, 211, 212, 216, 217, 228-229, 231, 280, 420-421 а і. Ján Stanislav čerpal príklady z práce J. F. Karského Belarusy. Ide prevažne o fonetické zmeny zafixovaných v slovanských jazykoch, pričom bieloruské príklady uvádza hneď za ruskými. Pri charakteristike gramatických javov, ilustrovaných bieloruskými príkladmi, sa Stanislav oveľa menej opiera o vtedajšie kodifikačné práce J. Ľosika. Príklady preberá aj z bieloruského prozaického folklóru, ktorý zafixoval poľský zberateľ E. Klich.

[128] Ляшук, Вікторыя. Дынаміка беларускіх дыялектных і літаратурных нормаў у даследаванні Я. Станіслава „Ліптоўскія гаворкі”. In Кунцэвіч, Любоў. – Паляшчук, Наталля (Ed.). Дыялекталогія і гісторыя беларускай мовы: Матэрыялы Міжнароднай канферэнцыі / Інстытут мовы і літаратуры імя Якуба Коласа і Янкі Купалы, НАН Беларусі. Мінск, 15–16 красавіка 2008. Мінск: Права і эканоміка, 2008, s. 153-158. Tento príspevok v bibliografii slovenskej slavistiky uvádza aj Júlia Dudášová-Kriššáková: Kapitoly zo slavistiky II., c. d., s. 274.

[129] Ляшук, Вікторыя: Беларуска-славацкія моўна-культурныя сувязі. In Цыхун Генадзь (еd.): Беларуская мова: шляхі развіцця, кантакты, перспектывы: Мат. ІІІ Міжнар. Кангрэсу беларусістаў „Беларуская культура ў дыялогу цывілізацый.“ Мінск: Беларускі кнігазбор, 2001, s. 267-274.

[130] Цыхун, Генадзь. Да беларуска-славянскіх дачыненняў (гістарычна-моўная праблематыка). In Цыхун, Генадзь (Ed.): Беларуская мова: шляхі развіцця, кантакты, перспектывы: Мат. ІІІ Міжнар. кангрэсу беларусістаў „Беларуская культура ў дыялогу цывілізацый.“ Мінск: Беларускі кнігазбор, 2001, s. 132-136.

[131] Pozri tu Gašinec, Eduard: Podnety z didaktiky bieloruštiny v „Narodnaj asvete.“ In Slovenský jazyk a literatúra v škole, 1981, roč. 28, č. 1, s. 30-32; Gašinec, Eduard: Pohľad do časopisu „Narodnaja asveta.“ In Slovenský jazyk a literatúra v škole, 1983, roč. 30, č. 5, s. 157-160; Gašinec, Eduard: Poučenie z vyučovania bieloruštiny. In Slovenský jazyk a literatúra v škole, 1984, roč. 31, č. 1, s. 30-32; Gašinec, Eduard: Slovensko a Bielorusko, slovenčina a bieloruština. In Slovenský národ, 1990, 22 dec., s. 8; Gašinec, Eduard: K slovensko-bieloruským reláciám. In Slovanské reflexie 1. Bratislava, 1995, s. 31-36.

[132] Treba tu spomenúť napríklad J. Doruľu, H. A. Cychuna, J. Dudášovú-Kriššákovú, L. Bartka, M. Bartkovú a ďalších.

[133] Кісялёва, Наталля: З гісторыі вывучэння беларуска-славацкіх моўных сувязей. In Slavica slovaca, 1997, roč. 32, č. 1, s. 53-57.

[134] Кісялёва, Наталля: З гісторыі вывучэння беларуска-славацкіх моўных сувязей, c. d., s. 56

[135] Pozri k tomu Лукашанец, Аляксандр. Беларуская славістычная навука на сучасным этапе. In Штэйнер Іван (Ed.): Рэгіянальнае, нацыянальнае і агульначалавечае ў літаратуры: Міжнародныя навуковыя чытанні, прысвечаныя памяці Івана Навуменкі. Гомель: ЦДІР, 2009, s. 57.

[136] „І. zjazd slovanských filológov r. 1929 v Prahe bol začiatkom sústavného a systematického výskumu slavistických tém v jazykovede, literárnej vede a dejinách literatúry, etnografii, histórii a archeológii.” Pozri k tomu Dudášová-Kriššáková, Júlia: Kapitoly zo slavistiky II., c. d., s. 256.

[137] Антропаў, Мікалай – Цыхун, Генадзь: Беларуская мовазнаўчая славістыка на з’ездах славістаў. In Антропаў, Мікалай (Ed.): Беларуская мова ў культурнай і моўнай прасмторы Славіі: мат. Міжнар. навук. канф. (Мінск: 24–25.11.2009). Мінск: Права і эканоміка, 2009, s. 10-11.

[138] Антропаў, Мікалай – Цыхун, Генадзь: Беларуская мовазнаўчая славістыка на з’ездах славістаў., c. d., s. 14.

[139] Антропаў, Мікалай – Цыхун, Генадзь: Беларуская мовазнаўчая славістыка на з’ездах славістаў., c. d., 15.

[140] Антропаў, Мікалай – Цыхун, Генадзь: Беларуская мовазнаўчая славістыка на з’ездах славістаў., c. d., 15.

[141] Ляшук, Вікторыя: Фальклорнае кайнэ ў фарміраванні славянскіх літаратурных моў. In Лукашанец, Аляксандр (Ed.): Мовазнаўства. Літаратура. Культура. Фалькларыстыка. ХІІІ Міжнародны з’езд славістаў (Любляна, 2003). Даклады беларускай дэлегацыі. Мінск: Беларуская навука, 2003, s. 70-86.

[142] Лукашанец, Аляксандр. Сучасная беларусістыка ў кантэксце славістыкі. In: Коваль, Владимир (еd.): Славянская фразеология в синхронии и диахронии: сборник научных статей. Вып. 1. Гомель: ГГУ им. Ф. Скорины, 2011, s. 3-4. Výsledky výskumov prezentovaných v atlase sa stali základom príspevku V. P. Rusakоvej Lingvogeografia slovanských morfologických javov v materiáloch celoslovanského atlasu, v ktorom na základe údajov zo všetkých slovanských jazykov a ich dialektov sa rozoberajú názvy bobúľ, a tak sa vytvára praslovanský status osobitných názvov, objasňujú sa ich pôvodné formy a dynamika ich rozvoja (čarnica a i.). Pozri k tomu Лукашанец, Аляксандр (Ed.): Мовазнаўства. Літаратуразнаўства. Фалькларыстыка: XIV Міжнародны з’езд славістаў (Охрыд, 2008). Даклады беларускай дэлегацыі. Мінск: Права і эканоміка, 2008. 337 s.

[143] Лукашанец, Аляксандр (Ed.): Мовазнаўства. Літаратуразнаўства. Фалькларыстыка: XIV Міжнародны з’езд славістаў (Охрыд, 2008). Даклады беларускай дэлегацыі., c. d., s. 65.

[144] Šelepec, Jozef: Bieloruská literatúra na Slovensku po r. 1945. Prešov, 1999, s. 12-25.

[145] Цыхун, Генадзь. Славянскія мовы ў святле экалінгвістыкі. ХІІ Міжнародны з’езд славістаў. Даклады. Мінск: НАН Беларусі, 1998, s. 7.

[146] Цыхун, Генадзь. Славянскія мовы ў святле экалінгвістыкі., c. d., s. 8; Цыхун, Генадзь. Міжславянскае моўнае ўзаемадзеянне (сацыякультурны аспект.). Мінск: НАН Беларусі, 2003.

[147] Цыхун, Генадзь. Ареальные аспекты формирования славянских литературных языков. In: XI. medzinárodný zjazd slavistov: Zborník resumé. Bratislava: Veda, 1993, s. 392; Цыхун, Генадзь. Арэальныя аспекты фармiравання славянскiх лiтаратурных моў. XI Мiжнародны з’езд славiстаў. Даклады. Мінск: Навука i тэхнiка, 1993. 24 s.

[148] ЦЫХУН, Генадзь. Выбраныя працы: беларусістыка, славістыка, арэальная лінгвістыка. Мінск: РІВШ, 2012, 372 s.

[149] Антропаў, Мікалай. Славяназнаўства. In Міхневіч, Арнольд (Ed.): Беларуская мова: Энцыклапедыя. Мінск: Беларуская энцыклапедыя, 1994, s. 507; Антропаў, Мікалай. Аб этналінгвістычнай эквівалентнасці ў славянскіх некантактуючых арэалах (беларуска-славацкі аспект). In O spoločných hodnotách v slovensko-bieloruských vzťahoch: Zborník materiálov z vedeckej konferencie Slovensko-bieloruské vzťahy(12. novembra 2004). Banská Bystrica: Filologická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystricy, 2004. s. 75-84.

[150] Michnevič, Arnold. Konfrontácia slovenčiny s bieloruštinou. In Mlacek, Jozef (Ed.): Studia Academica Slovaca 8: Prednášky XV. Letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Bratislava: ALFA, 1979, s. 215-226. A. J. Michnievič sa zaslúžil o vytvorenie koncepcie národnej jazykovej encyklopédie Bieloruský jazyk (1994), v ktorej figuruje aj ako autor viacerých zásadných hesiel. Vzťah bielorusistiky a slavistiky v tomto fundamentálnom diele sa významným spôsobom prezentuje práve prostredníctvom hesiel venovaných každému slovanskému jazyku osobitne. Cieľom tejto práce je osloviť široký okruh záujemcov: „для самых шырокіх колаў насельніцтва рэспублікі, найперш для школьнай і студэнцкай моладзі, а таксама для ўсіх, хто цікавіцца мовай нашага народа.“ Heslo Slovenský jazyk do encyklopédie Bieloruský jazyk napísal spolupracovník oddelenia slovanských jazykov, špecialista na češtinu a slovenčinu a tiež na poľštinu I. Lučyc-Fedarec. O problematike bielorusistických výskumov pozri aj na stránkach časopisu Slavica slovaca: Ľašuková, Viktoria. Osobnosti bieloruskej jazykovedy. (In Slavica slovaca, 2008, roč. 43, č. 1, s. 64-67).

[151] Ľašuková, Viktória. Folklórny vektor v kodifikácii bieloruského a slovenského jazyka. Monografia. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2009. 308 s. Na túto prácu na Slovensku rezenziou zareagovala aj Katarína Žeňuchová (O úlohe slovesného folklóru pri kodifikácii slovanských spisovných jazykov. In Slavica slovaca, 2010, roč. 45, č. 2, s. 162-166) a v Bielorusku Mikola Trus (Важкі ўклад у лінгвістычную кампаратывістыку. In Роднае слова, 2010, č. 10, s. 59). Syntetickú koncepciu využitia slovenského prozaického folklóru na materiáloch S. Cambela rozpracovala K. Žeňuchová v monografii Samuel Cambel na pomedzí vedných disciplín. (Bratislava – Martin: Slavistický ústav Jána Stanislava a Matica slovenská, 2009, 227 s.). K. Žeňuchová pri svojom výskume využila aj poznatky zakladateľa bieloruskej jazykovedy J. Karského i zberateľov bieloruského folklóru P. Šejna a E. Ramanava.

[152] Jednotlivé časti monografie boli prezentované aj samostatne na konferenciách v Bielorusku, na Slovensku, v Rusku, v Poľsku, na Ukrajine, v Litve, v Čechách i v Slovinsku.

[153] Антропов, Николай – Володина, Татьяна. Белорусская этнолингвистика сегодня. In Etnolingwistyka 18. Lublin, 2006, s. 47-65; Антропов, Николай. Основные направления белорусской этнолингвистики. In Славяноведение. 2008, č. 4.

[154] Кабашнікаў, Канстанцін: Беларуская казка ў казачным эпасе славян: VІ Міжнародны з’езд славістаў. Мінск: Навука і тэхніка, 1968. 27 s.

[155] Кабашнікаў, Канстанцін: Малыя жанры беларускага фальклору ў славянскім кантэксце. Мінск: Беларуская навука, 1998. 188 s.

[156] Bartko, Ladislav: Bielorusistika na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. In Slavica slovaca, 1998, roč. 35, č. 2, s. 149-152; Džundová, Ivana: Michnevič, A.: Vybranyja pracy. In Slavica slovaca, 2007, roč. 42, č. 2, s. 176-177; Ladzianska-Jusková, Jana: Mova – litaratura – kuľtura. Materyjaly V. mižnarodnaj navukovaj kanferencyi. In Slavica slovaca, 2007, roč. 42, č. 2, s. 177; Ляшук, Вікторыя: Прешов в народных песнях: историко-культурный аспект языковой образности. In Slavica slovaca, 1998, roč. 33, č. 2, s. 117-126; Ляшук, Вікторыя: З гiсторыi культуры мовы на Беларусi. In Slavica slovaca, 1999, roč. 34, č. 1, s. 25-33; Ляшук, Виктория: Образно-стилистические особенности белорусских и словацких народных сказок: Проблемы перевода. In Slavica slovaca, 2001, roč. 36, č. 1, s. 13-22. Ляшук, Вікторыя: Празаічны фальклорны тэкст у моўным адраджэнні славакаў і беларусаў. In Slavica slovaca, 2005, roč. 40, č. 2, s. 111-124; Ляшук, Вікторыя: Дынаміка сінтаксічных асаблівасцей у тэкстах беларускіх і славацкіх народных казак.In Slavica slovaca, 2006, roč. 41, č. 2, s. 105-119; Ляшук, Вікторыя: Лінгвістычныя аспекты семантычнай карэляцыі ў беларускіх і славацкіх празаічных фальклорных тэкстах. In Slavica slovaca, 2008, roč. 43, č. 2, s. 118-138; Ľašuková, Viktoria: Osobnosti bieloruskej jazykovedy. In Slavica slovaca, 2008, roč. 43, č. 1, s. 64-67; Кісялёва, Наталля: З гісторыі вывучэння беларуска-славацкіх моўных сувязей. In Slavica slovaca, 1997, roč. 32, č. 1, s. 53-57.

[157] Džundová, Ivana: „Kresťanské“ v bieloruskej literatúre. Príspevok odprezentovaný na medzinárodnej vedeckej konferencii Jazykové, literárne a etnické súvislosti kresťanskej kultúry. SÚJS SAV Bratislava 24. – 26. novembra 2010 (v tlači); Ляшук, Вікторыя:П. Добшынскі і лінгвістычныя пытанні апрацоўкі празаічных фальклорных тэкстаў. In Doruľa, Ján (Ed.): Pohľady do vývinu slovenského jazyka a ľudovej kultúry. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava, 2008, s. 301-312; Ляшук, Вікторыя: Пытанні параўнання фальклорных тэкстаў: запісы „Čert slúži” П. Добшынскага, „[Čert sluhom]” С. Цамбела і „Чорт-злодзей” Е. Р. Раманава. In Žeňuchová, Katarína – Žeňuch, Peter (Ed.): Ľudová próza vo svetle vied o kultúre a umení. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava, 2009, s. 109-122.

[158] Ляшук, Вікторыя (пераклад на беларускую мову) – Яцкевіч, Зміцер (гістарычны каментар). Падарожны дзёнік Даніэла Крмана (фрагмент). In Архіварыус: зборнік навуковых паведамленняў і артыкулаў. Вып. 8. Мінск: Нацыянальны гістарычны архіў Беларусі, 2010, s. 89-115.

[159] Ляшук, Вікторыя. Праграма па спецыялізацыі „Беларуская мова як замежная.“ Зацверджана Саветам філалагічнага факультэта Беларускага дзяржаўнага ўніверсітэта 23.12.1999. Мінск: БДУ, 1999. 16 s.

[160] Pozri tu napríklad Рааго, Павел: Кароткая граматыка славацкай мовы. Мінск: „Радыёла-плюс,“ 2010. 144 s. Vydanie tejto krátkej gramatiky možno pokladať predovšetkým za popularizačné, no odzrkadľuje praktické potreby jej využitiu v edukačnom rámci. Krátka gramatika vyšla s podporou slovenského ministerstva zahraničných vecí a je opatrená aj dvojjazyčným bieloruským a slovenským úvodom Слова на дарогу / Slovo na cestu od veľvyslanca SR v Bielorusku Mariána Servátku, v ktorom sa hovorí: „Vydanie Krátkej gramatiky slovenského jazyka v Bielorusku má svoj význam pri zakladaní lektorátu slovenského jazyka na Bieloruskej štátnej univerzity. Gramatika poslúži budúcim posluchačom slovakistiki i slavistiki, prekladateľom, tlmočnikom, ale aj širšej kultúrnej verejnosti“ (s. 5). Filologické vzdelanie slovenského veľvyslanca i jeho skúsenosti ako lektora slvenčiny sa prejavili v forsírovaní dôležitosti takejto učebnej pomôcky, v ktorej slovenský jazyk ako cudzí jazyk je didakticky dobre rozpracovaný, na čo poukazuje aj použitá literatúra pri tvorbe spomínanej Krátkej gramatiky slovenského jazyka.

[161] Ляшук, Вікторыя: Беларуская мова ў Славакіі. In Роднае слова, 2009, č. 2, s. 67-70.

[162] Kisiaľovová, Nataľľa. Úvod do fonetiky bieloruského jazyka. Banská Bystrica: Filologická fakulta UMB, Katedra slovanských jazykov, 2000. 170 s.; Kyseľová, Natália. Areálové vzájomné vzťahy slovanských jazykov centrálnej zóny (Ареальные взаимосвязи славянских языков центральной зоны). Banská Bystrica: Filologická fakulta UMB, Katedra slovanských jazykov, 2002. 165 s. s mapami.

[163] V tejto súvislosti treba ešte konštatovať aj skutočnosť, že na Slovensku, napríklad na rozdiel od Českej republiky, kde lektoráty nie sú, sa bielorusistickým výskumom darí o čosi viac. Zohľadňovanie výsledkov slovenských výskumov o slovensko-bieloruských jazykových vzťahov pozri napríklad aj v prácach: Зіма, М.: Умовы так званага пералівання імён у нацыянальныя формы паміж усходнеславянскімі мовамі. In Беларускае і славянскае мовазнаўства. Да 75-годдзя акадэміка АН БССР Кандрата Кандратавіча Крапівы. Мінск: Навука і тэхніка, 1972, s. 153-163; Janovec, Ladislav: Některé internacionalizační procesy ve slovní zásobě češtiny (Poznamky k problematice). In Руденко, Елена (Ed.). Славянские языки: аспекты исследования: сборник научных статей. Минск: Издательский центр БГУ, 2009, s. 316-320; Šindelářová, Jána. Větné výrazy s komponentem „díte“ v české a ruské idiomatice a frazeologii. In Коваль, Владимир (Ed.). Славянская фразеология в синхронии и диахронии: сборник научных статей. Вып. 1. Гомель: ГГУ им. Ф. Скорины, 2011, s. 70-74 a ďalšie.

[164] Швед, Инна. Словацкий фольклор: формы, жанры, поэтика. Брест: Альтернатива, 2010.

[165] Bartko, Ladislav – Ľašuková, Viktória: Spresnenie pravidiel prepisu písmen cyrilského písma z bieloruštiny do slovenčiny. In Kultúra slova, 1997, č. 4, s. 221-223; Ľašuková, Viktória: Kultúra bieloruskeho slova (preklad do slovenčiny Magda Bartková). In Kultúra slova, 1997, č. 3, s. 129-134; Ляшук, Вікторыя: На старонках славацкага часопіса: [Да юбілея часопіса Slovenská reč]. In Голас Радзімы, 2004, 16.09.2004, s. 20; Бартко, Ладзiслаў. Нас аб’яднала мова (пераклад на бел. м. В. Ляшук). In Полымя, 1998, č. 11, s. 216-221.

[166] Osobitosti slovanských národov s dôrazom práve na bieloruský kontext v tomto Krmanovom historicko-politicko-dokumentárnom diele spracoval napr. Peter Káša (Obraz bieloruského etnika a územia v cestopise D. Krmana ml. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára 20.–21. septembra 2000. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2003, s. 90-95.) a K. Vilčeková (Slovensko-bieloruské súvislosti v diele D. Krmana ml. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-slovanské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 4.–7. októbra 2006. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2007, s. 506-513). Krman svoju cestu začal v roku 1708 v Prešove a ukončil v roku 1709 na tom istom mieste: „Postupoval cez Bardejov do Poľska, plavil sa Dunajcom a Vislou až do Varšavy, odtiaľ išiel až k Baltiku cez Prusko do Kráľovca, potom na juhozápad do Litvy, cez územie dnešného Bieloruska až do mesta Mogilev, kde odovzdal posolstvo kráľovi. Potom, spolu so švédskymi a kozáckymi vojskami postupoval na juh až k Poltave, kde zažil porážku švédskych vojsk. Domov unikal cez južnú Ukrajinu, Moldavsko, Podkarpatsko, Mukačevo až do Prešova“ (Peter Káša: Obraz bieloruského etnika a územia v cestopise D. Krmana ml., c. d., s. 92). Väčší dôraz na „bieloruské“ v Krmanovom diele kladie Káša, ktorý okrem iného píše: „Bieloruský etnický priestor autor cestopisu nevyčleňuje ani neoznačuje. Poľsko-bieloruské a litovsko-bieloruské „prechodné“ územia identifikuje jedine prostredníctvom „typológie“ kostolov a náboženských rituálov“ (pozri Peter Káša: Obraz bieloruského etnika a územia v cestopise D. Krmana ml., c. d., s. 92). K ďalším charakteristikám Bielorusov v slovenskej literatúre 18. storočia patria tiež Krmanove vyjadrenia o náboženských otázkach, kritike židov, o dôsledkoch vojen, biede ľudí na bieloruskej dedine a pod. a výraznou je Krmanova charakteristika bieloruského mesta Mohilev: „V meste je krásne jezuitské kolégium patriace k vilnianskej akadémii. Mestský kostol je nádherný a veľmi svetlý, pýšiaci sa trojitou vežou“ (pozri Krman ml., Daniel: Itinerarium: cestovný denník z rokov 1708–1709. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1969, s. 600).

[167] Pozri o tom aj vyššie.

[168] Каша, Петер. Постмадэрнісцкі вобраз славацкага/славянскага будзіцеля Людавіта Штура (пераклад на бел. м. Вікторыі Ляшук). In Роднае слова, 2009, č. 6, s. 38-40.

[169] Ide najmä o Slovanské starožitnosti (1837). Najviac priestoru im P. J. Šafárik venoval v práci Slovanský národopis (1842), kde sa uvádzajú aj vybraní významní autori bieloruskej literatúry s ich najdôležitejšími dielami.

[170] „Kollár v 442. znelke v Slávy dcére umiestnil v nebi v kruhu významných slovanských osobností bieloruského spisovateľa staršieho obdobia Lavrentija Zizaniu.“ (Pozri Šelepec, Jozef: Z dejín bielorusistiky na Slovensku. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára 20.–21. septembra 2000. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2003, s. 96.)

[171] Трус, Мікола: Янка Купала ў Славакіі ў 1935 г. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-slovanské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 4.–7. októbra 2006. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2007, s. 428.

[172] Viac o dobových zdrojoch, najmä o novinových reakciách pozri v štúdii M. Trusa: Янка Купала ў Славакіі ў 1935 г., c. d.

[173] Трус, Мікола: Славацкі рамантызм. In Роднае слова, 2006, č. 2, s. 19-22; Трус, Мікола: Браціслава вітае ганаровых гасцей [З гісторыі беларуска-славацкіх культурных сувязей]. In Роднае слова, 2007, č. 10, s. 79-83; Трус, Мікола: Навуковы падрахунак беларусістыкі ў Славакіі. In Роднае слова, 2008, č. 9, s. 44; Трус, Мікола: Памятнае гасцяванне ў мястэчку Святы Юр [Янка Капала ў Славакіі]. In Роднае слова, 2008, č. 1, s. 36-38; Трус, Мікола: Славацкія сустрэчы Янкі Купалы: Гана Грэгарава, Ян Понічан, Гейза Вамаш. In Роднае слова, 2008, č. 8, s. 18-21; Трус, Мікола: Славацкія сустрэчы Янкі Купалы: сям’я Шандар. In Роднае слова, 2008, č. 9, s. 21-26; Трус, Мікола: „Угаварыць яго выступіць – гэта майстэрства:“ Янка Купала ў Пешцянах. In Роднае слова, 2008, č. 4, s. 15-19; Трус, Мікола: Янка Купала і беларуская тэматыка на старонках славацкага часопіса „Браціслава – Масква.“ In Роднае слова, 2008, č. 12, s. 15-18; Трус, Мікола: Янка Купала і Людавіт Штур: рэха знаёмства са славацкай Модрай. In Роднае слова, 2008, č. 3, s. 25-28; Трус, Мікола: Важкі ўклад у лінгвістычную кампаратывістыку. In Роднае слова, 2010, č. 10, s. 59.

[174] Trus, Mikola: Prvé preklady Vajanského v Bielorusku. In Významové a výrazové premeny v umení 20. storočia: Materiály z medzinárodnej vedeckej konferéncie, Prešov, 8.–9.9.2005. Prešov: FF PU, 2005, s. 483-487; Трус, Мікола: Ключавыя пытанні славянскага адраджэння першай трэці ХХ стагоддзя: беларускі кантэкст. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slavistika v premenách času (štúdie z jazykovednej a literárnovednej komparatistiky). Prešov: FF PU, 2009, s. 294-303.

[175] Liashuk, Viktoria: Bieloruská emigrácia v Československu podľa knihy Larysy Henijuš Spoveď. In Harbuľová, Ľubica (Ed.): Migrácia obyvateľov východnej Európy a Slovensko (prvá polovica 20. storočia). Prešov: FF PU, 2009, s. 98-119.

[176] Liashuk, Viktoria: Bieloruská emigrácia v Československu podľa knihy Larysy Henijuš Spoveď, c. d., s. 98.

[177] Буча, Андрэй: Bělorusové v Československu (1921–1938) – Problém zachování národní identity. Príspevok prezentovaný na medzinárodnej vedeckej konferencii Slavia: Slovanské jazykové a kultúrne identity. 14.–15. apríla 2011 v Bratislave (v tlači); Буча, Андрэй: Белорусы в Чехословакии (1921–1938 гг.). Príspevok odznel na Konferencii mladých slavistů 2011. 3.–4. novembra 2011 v Prahe (v tlači).

[178] Hoptová, Luciána: Bieloruská emigrácia v medzivojnovom Československu. Príspevok odznel na Konferencii mladých slavistů 2011, 3.–4. novembra 2011 v Praha (v tlači).

[179] Roman, Michal: Recepcia tvorby Vasiľa Bykava na Slovensku. In O spoločných hodnotách v slovensko-bieloruských vzťahoch, Zborník materiálov z vedeckej konferencie Slovensko-bieloruské vzťahy konanej 12. novembra 2004 na pôde FiF UMB v Banskej Bystrici. Banská Bystrica: Partner z. P., Poníky, 2004, s. 137-162.

[180] Knižne boli na Slovensku vydané diela Vasyľa Bykava: Tretia raketa (1964); Piata šibenica (1972); Svorka vlkov (1976); Jeho prápor (1979); Jej hviezdny čas (1981); Zlé znamenie (1986); Kameňolom (1989).

[181] M. Roman (Recepcia tvorby Vasiľa Bykava na Slovensku, c. d., s. 160) v závere svojej štúdie charakterizoval postoj slovenského čitateľa k Bykavovi takto: „Záverom môžeme konštatovať, že slovenská kritika, čitatelia a poslucháči rozhlasu prijali tvorbu V. Bykava pozitívne, s nadšením, oceňovali nielen jeho originalitu, ale predovšetkým pravdu, lásku, s akou písal o ľuďoch vojny.“

[182] Bykav, Vasiľ: Návrat. In: Domino fórum, 2004, č. 38, s. 13.

[183] V českom kontexte sa V. Bykav objavuje ešte častejšie, z ostatného obdbobia spomeňme aspoň jeho poviedku v Antologii běloruských povídek (2006), v bieloruskom čísle literárneho časopisu Plav (2007) ale aj v publikácii Neznáme Bělorusko, ktorej editorom bol Václav Havel (Bykav, Vasil: Rozmluvy o Bělorusku. In: Neznáme Bělorusko. Praha: Dokořán, 2005, s. 9-24.).

[184] Васючэнка, Пятро: Славацкая і беларуская літаратура ў кантэксце еўрапейскага сімвалізму. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára 20.–21. septembra 2000. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2003, s. 57-64.

[185] Ляшук, Вікторыя. Празаічныя фальклорныя тэксты ў Беларусі і Славакіі: лінгвістычны аспект. In Марозава, Таццяна – Прыемка, Вольга (Ed.): Фалькларыстычныя даследаванні. Кантэкст. Тыпалогія. Сувязі: Зб. арт. Вып. 3. Рэд. Таццяна Марозава – Вольга Прыемка. Мінск: Бестпрынт, 2006, s.123-128; Ľašuková, Viktória: Folklórny vektor v kodifikácii bieloruského a slovenského jazyka., c. d.

[186] Швед, Инна: Словацкий фольклор: формы, жанры, поэтика., c. d.

[187] Джундова, Івана. Жыццё – вандроўніцтва. Тыпалагічная канфрантацыя творчасці А. Разанава і Л. Дранько-Майсюка. In Дзеяслоў, 2006, č. 6, s. 295-299; Джундова, Івана: Мастацкі пераклад у навучанні славакаў беларускай літаратуры. In Славянскія літаратуры ў кантэксце сусветнай. Мінск: Выдавецкі цэнтр БДУ 2010b, s. 29-33. Džundová, Ivana: Bielorusko v súčasnej bieloruskej poézii. In: Hľadanie ekvivalentností V. Prešov, 2011, s. 136-146; Džundová, Ivana: Sebaidentifikácia a hľadanie v súčasných východoslovanských literatúrach v porovnaní so slovenskou literatúrou. Príspevok odznel na medzinárodnej vedeckej konferencii Slovensko-ukrajinské vzťahy v oblasti jazyka, literatúry a kultúry v Prešove 12.–14. 9. 2011 (v tlači); Džundová, Ivana: Súčasná bieloruská poézia: Politika a filozofia. Tradícia a inovácia. In: Porównania. Czasopismo poświęcone zagadnieniom komparatystyki literackiej oraz studiom interdyscyplinarnym. Poznań, 2011, č. 9, s. 251-263.

[188] Šelepec, Jozef: Bieloruská literatúra na Slovensku po r. 1945. Súpis statí a článkov. Prešov: ŠVK, 2000, 66+2 s.

[189] J. Šelepec (Bieloruská literatúra na Slovensku po r. 1945., c. d., s. 3) v úvode okrem iného píše: „Do bibliografie sme zaradili aj práce slovenských literárnych vedcov a kritikov o bieloruskej literatúre, o jednotlivých bieloruských autoroch, recenzie ich básní, poviedok a románov. Tým sme sledovali cieľ, aby používateľ bibliografie získal vedomosti a jasnú predstavu o tom, čo je bieloruská literatúra, ako sa dostávala na Slovensko a ako ju prijímala slovenská kultúrna a čitateľská verejnosť.“

[190] Pozri tu Кенька, Міхась: Мастацкі пераклад са славацкай мовы на беларускую. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára 20.–21. septembra 2000. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2003. s. 45-50; Ляшук, Вікторыя: Стылістычныя аспекты традыцыйных слоў у беларускіх і славацкіх паэтычных тэкстах. Іn: Výraz a význam v jazyku. Prešov: FF PU, 2008, s. 156-164; Liashuk, Viktoria: Umelecké preklady zo slovenčiny do bieloruštiny. In Valcerová, Anna (Ed.): Literatúra v medzikultúrnych vzťahoch. Prešov: FF PU 2008, s. 181-194; Ляшук, Вікторыя: Umelecké preklady: Замбар. Я.: Лужына; Рыхтэр, М.: Твары на фотаздымках стогадовай даўніны, Туран, А.: Час нарцысаў. In Скобла, Міхась (Ed.): Галасы з-за небакраю. Анталогія паэзіі свету ў беларускіх перакладах ХХ ст. Мінск: Лімарыус, 2008, s. 730-731.

[191] Šelepec, Jozef. Z dejín bielorusistiky na Slovensku. In Dudášová-Kriššáková, Júlia (Ed.): Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého seminára 20.–21. septembra 2000. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis, 2003, s. 96-100.

[192] RSL 2000/1: Piatro Vasiučenka: Na odchode (S. Semaková); Ales Razanav: Verše (V. Kovalčík); Andrej Fedarenka: Záchytka (S. Semaková); Poézia bieloruských básnikov: Henadz Buravkin, Ľudka Siľnovová, Michas Skobla, Ryhor Baradulin, Viktar Šnip, Ľudmila Rublevskaja (J. Andričík).

[193] Polymja, 2007, č. 5, s. 82-83.

[194] Бота, Ян: Смерць Яношыка (урывак; пераклад са славацкай мовы Міколы ТРУСА). In Роднае слова, 2006, č. 2, s. 22; Сладкавіч, Андрэй: Марына (урывак; пераклад са славацкай мовы Міколы ТРУСА). In Роднае слова, 2006, č. 2, s. 22.

[195] Slovensko-bieloruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Prešov: FF PU, Prešov 2003. 101 s.; O spoločných hodnotách v slovensko-bieloruských vzťahoch. Banská Bystrica: FiF UMB Banská Bystrica 2004. 183 s. (Edícia Slovanské reflexie); Slovensko-slovanské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy. Prešov: FF PU, 2007. 572 s.; Slavistika v premenách času (štúdie z jazykovednej a literárnovednej komparatistiky). Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity 2009. 428 s.