• Slovenčina
  • Русский
  • English

K výskumu cyrilo-metodskej problematiky na Slovensku po roku 1993

Martin Hetényi – Peter Ivanič

Kultúrny odkaz predkov je súčasťou samodefinovania každého národného spoločenstva. Odkaz Veľkej Moravy i byzantskej misie je súčasťou záujmu vedeckých kruhov aj po roku 1993. V Preambule Ústavy Slovenskej republiky je priamo zakomponovaná zmienka o cyrilo-metodskej tradícii: My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy… Misia svätých solúnskych bratov sa v prevažnej väčšine pokladá za rozhodujúcu kresťanskú, národnú a štátnu udalosť. Výskum cyrilo-metodského kultúrneho dedičstva sa v súčasnosti rozvíja najmä v širšom interdisciplinárnom zábere. Vieme, že poznávanie misijnej a kultúrnej činnosti nie ukončené a neustále sa dopĺňa a aktualizuje.[1]

1. Pramene. Úloha prameňa v historickom bádaní je jednoznačná, preto vydávanie autentických dobových prameňov o cyrilo-metodskej misii v slovenskom preklade je dnes aktuálne a nevyhnutné. Po roku 1993 vyšlo na Slovensku niekoľko prekladov dokumentov, ktoré obsahovali aj texty súvisiace s výskumom cyrilo-metodskej problematiky. Štefan Vragaš v roku 1994 už v podobe tretieho vydania uverejnil preklady textov Života Konštantína a Života Metoda; úvodnú štúdiu napísal Anton Bagin.[2] V roku 1998 vyšiel prvý diel Dokumentov slovenskej národnej identity a štátnosti. Táto zbierka obsahuje iba preklady niektorých kapitol Života Konštantína a Života Metoda, ktoré sú späté s pôsobením solúnskych bratov na Veľkej Morave. Zostavovatelia dokumentačný výber však vhodne doplnili aj o preklady dôležitých pápežských listín s údajmi o Metodovi.[3]

Od roku 1998 vychádza niekoľkozväzková edícia Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. V jej druhom zväzku pod názvom Slovensko očami cudzincov, ktorý je zameraný na obdobie 6.–10. storočia, sú okrem diplomatických prameňov (napríklad listiny pápežov Hadriána II., Jána VIII. či Štefana V.) preklady vybraných kapitol zo Života Konštantína a Života Metoda, Rímska legenda Života Konštantína-Cyrila a prenesenia ostatkov sv. Klementa, prvý Život sv. Nauma, Súdny zákonník pre ľud, Napomenutia vladárom, Ustanovenia svätých otcov a Traktát mnícha Chrabra o slovanskom písme.[4] Autorom prekladu diplomatických listinách je Richard Marsina a Ján Lukačka preložil ostatné pramene. Niektoré preklady kapitol zo Života Konštantína obsahuje aj nová edícia Pramene k vojenským dejinám Slovenska[5] vydaná v roku 2010.

Úryvky niektorých prameňov (s následným starším prekladom Eugena Paulinyho, Jána Stanislava a Petra Ratkoša) uverejnili aj jazykovedkyne Ema Krošláková a Katarína Habovštiaková v príručke Základy slavistiky a staroslovienčina. Príručka vznikla pre potreby študentov slavistiky.[6] Časti prekladov textov Života Konštantína, Života Metoda a Súdneho zákonníka pre ľud vyšli aj v publikácii Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva.[7]

V poslednom období vznikli aj preklady menej známych, no o to vzácnejších prameňov: Tretí slovanský život Nauma Ochridského s komentárom publikoval v periodiku Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV Slovaca Slavica Andrej Škoviera.[8] Ten istý preklad publikoval aj vo svojej novej monografii,[9] do ktorej zaradil aj preklad Krátkeho synaxárového (prológového) života Nauma z roku 1931.[10]

2. Monografie. Cyrilo-metodskú tradíciu u Slovákov skúmal Anton Bagin; výsledky jeho práce vyšli po jeho smrti v roku 1993.[11] V roku 1999 vyšla práca cirkevného historika Petra Sedláka s názvom Christianizácia západných Slovanov s osobitným zreteľom na Slovensko.[12] Autor v nej podrobne opisuje životné osudy solúnskych bratov a ich misiu na Veľkej Morave; objasňuje v nej rozličné pohľady na udalosti cyrilo-metodskej misie a osudy ich žiakov.[13] Z príležitosti 1120. výročia smrti sv. Metoda v roku 2005 vyšli reedície dvoch prác, ktoré približujú jeho život a dielo širokej verejnosti. Z pera Matúša Kučeru vyšlo tretie vydanie diela s názvom Postavy veľkomoravskej histórie, v ktorom populárnym štýlom opisuje životnú púť solúnskych bratov.[14] Ucelené informácie o historických súvislostiach byzantskej misie podáva aj práca Metodov boj od Richarda Marsinu.[15]

O svätých bratoch písali aj ďalší autori. Posmrtne vyšla napríklad práca Jozefa Kútnika-Šmálova o Konštantínovi Filozofovi.[16] Metodovmu kánonu sv. Demetrovi Solunskému venoval svoju monografiu rusista Ľubor Matejko.[17] O uctievaní sv. Cyrila a Metoda u Slovákov písal aj Imrich Kružliak.[18] Nezvyčajné prepojenie regionálnej výskumnej problematiky s cyrilo-metodovskou tradíciou ponúka publikácia Františka Dlugoša o vplyve byzantskej misie na kresťanský život na Spiši.[19] V roku 2011 vyšlo siedme vydanie diela Svätí Cyril a Metod od Michala Lacka.[20] Široké spektrum prác dopĺňa aj bohato ilustrovaná kniha o solúnskych bratoch z roku 2002 od Igora Strinku, ktorá je určená predovšetkým deťom (plní nielen náboženské ciele, ale má aj dôležitú edukačnú úlohu).[21]

Slavista Peter Žeňuch spolu s cirkevným historikom a teológom so slavistickým zameraním Cyrilom Vasiľom sa v publikácii Cyrilské rukopisy z východného Slovenska: Slovenskí gréckokatolíci, vzťahy a súvislosti venujú sv. Cyrilovi a Metodovi a ich dedičstvu, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou cirkvi byzantsko-slovanského obradu na Slovensku.[22] Údaje o pôsobení Konštantína a Metoda na Veľkej Morave obsahuje aj publikácia Petra Ivaniča o západných Slovanoch.[23] Základné informácie o rozvoji kultu solúnskych bratov uvádza aj Dušan Škvarna.[24] Výsledky niekoľkoročného výskumu svätých sedmopočetníkov zhrnul Andrej Škoviera v už spomínanej knižnej publikácii, v ktorej podáva komplexný prehľad prameňov o živote a diele učeníkov sv. Konštantína-Cyrila a Metoda.[25] Novodobú svätogorazdovskú tradíciu aj s jej literárnymi plodmi ako priame dedičstvo cyrilo-metodského diela prezentuje monografia Ľubomíra Bosáka a Patrika Kýšku.[26] V našej sumarizácii nemožno zabudnúť ani na bazálne zmienky o činnosti bratskej dvojice v syntézach a prehľadových prácach ako je prvý diel Kroniky Slovenska,[27] Dejiny Slovenska od Dušana Kováča,[28] Dejiny Slovenska I. od Matúša Kučeru[29] a ď. Prehľadné informácie o vzniku hlaholiky poskytuje aj monografická práca o cirkevnej slovančine od Mikuláša Šteca.[30] Základnú sondu do problematiky ponúkajú aj ďalšie dve reprezentatívne publikácie súvisiace s dejinami nitrianskych inštitúcií: o Nitrianskom biskupstve (autorom je cirkevný historik a súčasný diecézny biskup Viliam Judák) a o Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.[31]

3. Štúdie a články. Dôležité poznatky o diele Konštantína a Metoda boli uverejnené vo viacerých vedeckých zborníkoch a časopisoch. Slovenských bádateľov zaujali napríklad filozofické myšlienky obsiahnuté v Živote Konštantína. Tejto téme sa vo svojich článkoch venoval Rudolf Dupkala[32], Ľuboš Lukoviny[33] a Kristína Pavlovičová.[34] Z jazykovedného hľadiska Život Konštantína a Život Metoda skúmala Ema Krošláková a Ladislav Navrátil.[35] L. Navrátil sa venoval aj právnym otázkam byzantskej misie.[36] Významný slovenský jazykovedec Šimon Ondruš skúmal niektoré aspekty prekladateľského umenia Konštantína a Gorazda.[37] Ivan Varšo si pre svoj výskum zameraný na historický výklad prameňov vybral ukážky zo Života Konštantína a Života Metoda a analyzoval jednotlivé interpretácie českých a slovenských bádateľov.[38] Stručný pohľad na pôsobenie byzantskej misie na Veľkej Morave v súvislosti s dejinami Nitry vo svojom príspevku s názvom Byzantská misia a Nitra podáva profesor Ján Lukačka.[39] Podrobnú analýzu cyrilo-metodskej tradície v slovenských dejinách, ktorá môže poslúžiť na hlbšie pochopenie hlbokého nadnárodného odkazu solúnskej misie, prezentovali vo svojich štúdiách Ján Doruľa[40], Richard Marsina,[41] Peter Mulík[42] i Mikuláš Štec.[43] Súvislosť veľkomoravskej tradície s dielom zakladateľa Matice slovenskej Štefana Moyzesa skúma Renáta Hlavatá.[44] Cyrilo-metodskej tradícii v Poľsku sa venuje Rastislav Kožiak.[45] Martin Hetényi zasa vo svojich príspevkoch priblížil vzťah Kyjevskej Rusi k dielu sv. Cyrila a Metoda.[46]

Naopak, zachovanie cyrilo-metodskej tradície na Slovensku po vyhnaní Metodových žiakov z Veľkej Moravy vo svojich popularizačných vyjadreniach spochybňuje bratislavský historik Vladimír Turčan.[47]

Väčšina autorov zaoberajúca sa cyrilo-metodskou tradíciou na Slovensku predkladá verejnosti dôležité fakty o učeníkoch a nasledovníkoch svätých Cyrila a Metoda, bez ktorých by sa dielo tejto misie zaiste nerozvinulo. Treba tu poukázať najmä na objektívne nové poznatky, ktoré prináša práca Andreja Škovieru. Rozhodujúci priestor svojho výskumu venuje skupine sedmopočetníkov,[48] najmä osobnostiam ako je sv. Naum[49], sv. Gorazd[50] a sv. Angelár.[51] Jozef Kuzmík sa zasa sústreďuje na svätého Klimenta Ochridského;[52] historiografiu o sv. Naumovi zachytáva Peter Ivanič.[53]

Výsledkom prehľadu súčasného stavu historiografickej literatúry je konštatovanie, že v poslednom čase narastá počet odborných prác, venujúcich sa čiastkovým otázkam a rôznym aspektom, medzi nimi osobitne otázke liturgie. Liturgické dielo solúnskych bratov priblížil Alexander Avenarius[54], problematika slávenia liturgie v období Veľkej Moravy je ústrednou témou štúdií i Šimona Marinčáka[55] a Andreja Škovieru[56]. Alexander Avenarius v analyzoval aj dišputu Konštantína s Jánom Gramatikom, ktorá je zapísaná v Živote Konštantínovom.[57] Kultu sv. Demetra Solúnskeho, ktorý bol propagovaný aj byzantskou misiou a rozvíjal sa v cirkevnoslovanskom písomníctve, sa venoval Ľubor Matejko.[58] Odraz hagiografického opisu života tohto svätca v paraliturgických piesňach sleduje Peter Žeňuch.[59] Cirkevnou organizáciou na Veľkej Morave, teda aj pôsobením Konštantína a predovšetkým Metoda, ako aj vzťahmi pápežskej kúrie sa zaoberal Richard Marsina.[60]

Za posledné dve desaťročia sa problematike cyrilo-metodského dedičstva uskutočnilo niekoľko vedeckých konferencií. V roku 2005 Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave pri príležitosti výročia úmrtia sv. Metoda usporiadala medzinárodnú konferenciu Cyril a Metod – Slovensko a Európa, z ktorej vyšiel rovnomenný zborník.[61] V rokoch 2007 a 2008 sa na pôde Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre tiež uskutočnili medzinárodné vedecké podujatia; ich výsledkom sú obsiahle zborníky s názvami Duchovné, intelektuálne a politické pozadie cyrilometodskej misie pred jej príchodom na Veľkú Moravu,[62] Poznávanie kultúrneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda,[63] Význam kultúrneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda pre Európu.[64]

Ústav pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda pri Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre od roku 2008 vydáva periodikum Konštantínove listy.[65] Uverejňujú sa v ňom články venované cyrilo-metodskej problematike. Spomenuté nitrianske pracovisko spolu so Slovanským ústavom AV ČR rieši projekt s názvom Po stopách sv. Cyrila a Metoda v slovenskej a českej bibliografii. Cieľom projektu je rozvíjať spoluprácu medzi Slovenskou a Českou republikou so zreteľom na systematický výskum bibliografických prameňov k problematike.

Ako vidno, po roku 1993 vzniklo niekoľko desiatok ucelených vedeckých prác z problematiky cyrilo-metodského kultúrneho odkazu. Výskum cyrilo-metodského historického, politického, kultúrneho i duchovného odkazu má rozhodujúci význam pre identitu Slovenska i pre komplexné poznanie dejín a kultúry Európy.

Príspevok vznikol v rámci projektov APVV SK-CZ-0070-09 s názvom Po stopách sv. Cyrila a Metoda v slovenskej a českej bibliografii a APVV SK-CZ-0012-11 s názvom Po stopách sv. Cyrila a Metoda v slovenskej a českej bibliografii: pred rokom 1945.

Poznámky

[1] Chovanec, Marián: Prívet. In Michalov, Jozef – Hetényi, Martin – Ivanič, Peter – Taneski, Zvonko (Eds.): Význam kultúrneho dedičstva s. Cyrila a Metoda pre Európu. Nitra: UKF, 2008, s. 13.

[2] Vragaš, Štefan: Život Konštantína Cyrila a Život Metoda. Martin: Matica slovenská, 1994. 99 s.

[3] Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. I. Bratislava: Národné literárne centrum – Dom slovenskej kultúry, 1998, s. 63-64, 67-69, 70-72, 74-76, 76-79.

[4] Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Slovensko očami cudzincov. Bratislava – Budmerice: Literárne informačné centrum v Bratislave, 1999, s. 37-62, 174-187, 189-207, 212-217.

[5] Segeš, Vladimír – Šeďová, Božena (Eds.): Pramene k vojenským dejinám Slovenska. Od najstarších čias do konca 10. storočia. I/1. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2010, s. 236- 244.

[6] Krošláková, Ema – Habovštiaková, Katarína: Základy slavistiky a staroslovienčina. Textová príručka. Nitra: Fakulta humanitných vied VŠPg v Nitre, 1994. 213 s. Obsah práce bol zverejnený už v spoločnom diele oboch autoriek z roku 1993 – Habovštiaková, Katarína – Krošláková, Ema: Z tvorby solúnskych bratov a ich žiakov. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1993. 151 s.

[7] Minárik, Jozef (Ed.):Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva 1. Antológia stredovekých literárnych textov. Bratislava: Slovenský Tatran, 1997, s. 29-46.

[8] Škoviera, Andrej: Tretí slovanský život Nauma Ochridského a dátum vyhnania Metodových učeníkov. In Slavica slovaca, 2007, roč. 42, č. 2, s. 111-123.

[9] Škoviera, Andrej: Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava: Slovenský komitét Slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV , 2010, s. 139-146.

[10] Škoviera, Andrej: Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava: Slovenský komitét Slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV , 2010, 148-149.

[11] Bagin, Anton: Cyrilometodská tradícia u Slovákov. Bratislava: SAP, 1993. 66 s.

[12] Sedlák, Peter: Christianizácia západných Slovanov s osobitným zreteľom na Slovensko. Levoča: Polypress, s. r. o., 1999. 314 s.

[13] Sedlák, Peter: Christianizácia západných Slovanov s osobitným zreteľom na Slovensko. Levoča: Polypress, s. r. o., 1999. s. 80-166.

[14] Kučera, Matúš: Postavy veľkomoravskej histórie. Bratislava: Perfekt 2005. s. 102-129.

[15] Marsina, Richard: Metodov boj. Bratislava: Vyd. Spolku slovenských spisovateľov, 2005. 158 s.

[16] Kútnik-Šmálov, Jozef: Prvý učiteľ slovienskeho národa. Život Konštantína Filozofa, rehoľným menom Cyril. Bratislava: Lúč, 1999. 199 s.

[17] Matejko, Ľubor: Život stredovekého textu. O tzv. Metodovom kánone sv. Dimitrovi Solunskému. Brno, Vydavateľstvo Q. M., 2004. 219 s.

[18] Kružliak, Imrich: Cyrilo-metodský kult u Slovákov. Dlhá cesta k slovenskej cirkevnej provincii. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003. 235 s.

[19] Dlugoš, František: Vplyv byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na kresťanský život Spiša. Spišské Podhradie: Nadácia kresťanského seminára biskupa Jána Vojtaššáka, 2004. 165 s.

[20] Lacko, Michal: Svätí Cyril a Metod. Trnava: Dobrá kniha, 2011. 220 s.

[21] Strinka, Igor: Cyril a Metod. Bratislava: Lúč, 2002. 72 s.

[22] Žeňuch, Peter – Vasiľ, Cyril: Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae. I. Cyrilic Manuscripts from East Slovakia Slovak Greek Catholics: Defining Factors and Historical Milieu. Cyrilské rukopisy z východného Slovenska: Slovenskí gréckokatolíci, vzťahy a súvislosti. Roma – Bratislava – Košice: Slavistický kabinet SAV – Pontifico Istituto Orientale, 2003. 457 s .

[23] Ivanič, Peter: Západní Slovania v ranom stredoveku. História – kultúra – hospodárstvo – náboženstvo. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2011. 196 s.

[24] Škvarna, Dušan: Začiatky moderných slovenských symbolov. K vytváraniu národnej identity od konca 18. do polovice 19. storočia Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2004, s. 15-18.

[25] Škoviera, Andrej: Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava: Slovenský komitét Slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV , 2010. 247 s.

[26] Bosák, Ľubomír – Kýška, Patrik: Svätý Gorazd – učený muž našej zeme. Bratislava: Lúč, 2004. 343 s. Tu pozri aj ďalšiu literatúru.

[27] Kronika Slovenska 1. Od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava: Fortuna Print, a.s., 1998. 616 s.

[28] Kováč, Dušan: Dejiny Slovenska. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 401 s.

[29] Kučera, Matúš: Slovenské dejiny I. Od príchodu Slovanov do roku 1526. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2008. 368 s.

[30] Štec, Mikuláš: Cirkevná slovančina. Prešov: Prešovská univerzita, 2005, s. 19-38.

[31] Judák, Viliam: Nitrianske biskupstvo od čias Metodových. Nitra: Gorazd n. f. Kňazský seminár sv. Gorazda pre Biskupský úrad v Nitre, 2006. 76 s. Vozár, Libor a kol.: Univerzita Konštantína Filozofa a Nitra. Nitra: UKF, 2009. 96 s.

[32] Dupkala, Rudolf: Reflexie „definície“ filozofie vo veľkomoravskej legende Života Konštantína. In Krošláková, Ema – Kralčák, Ľubomír (Eds.): Korene nášho duchovného bytia – život a dielo Konštantína Filozofa. Materiály z konferencie konanej 28. – 29. októbra 1998 v Nitre. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 1999, s. 63-71.

[33] Lukoviny, Ľuboš: Filozofia v 9. storočí (textovo-sémantická analýza Života Konštantína). In Slavica Slovaca, 2008, roč. 43, č. 1, s. 11-28.

[34] Pavlovičová, Kristína: Filozofický systém Konštantína Filozofa (I). In Slavica Slovaca, 2007, roč. 42, č. 1, s. 3-19.

[35] Krošláková, Ema: Preklad staroslovienskych sloves dicendi do slovenčiny v uvádzacích vetách v Živote Konstantina a Živote Metoda. In Slovenská reč, 1993, roč. 58, č. 4, s. 216-223. Krošláková, Ema. Z lexiky Života Metoda. In Kralčák, Ľubomír (Ed.): Slovenčina v historickom kontexte. Nitra: Fakulta humanitných vied VŠPg v Nitre, 1994, s. 50-60. Krošláková, Ema: Starosloviensky absolútny datív a jeho ekvivalenty v Živote Konštantína a Živote Metoda. In Glovňa, Juraj (Ed.): Zborník k XII. Medzinárodnému zjazdu slavistov. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 1999, s. 9-21. Krošláková, Ema: Verba dicendi v Živote Konštantína a Živote Metoda. In Acta Nitriensiae, 1999, č. 2, s. 113-128. Krošláková, Ema: Slovesá pohybu v Živote Konštantína. In Krošláková, Ema – Kralčák, Ľubomír (Eds.): Korene nášho duchovnéh obytia – život a dielo Konštantína Filozofa. Materiály z konferencie konanej 28.–29. októbra 1998 v Nitre. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 1999, s. 19-26. Navrátil, Ladislav: Konštantín Filozof – mimoriadny filologický talent. In Krošláková, Ema – Kralčák, Ľubomír (Eds.): Korene nášho duchovného bytia – život a dielo Konštantína Filozofa. Materiály z konferencie konanej 28.–29. októbra 1998 v Nitre. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 1999, s. 102-108.

[36] Navrátil, Ladislav: Metod-Zákonodarca – zákonodarcom Veľkej Moravy. In Kralčák, Ľubomír (Ed.): Slovenčina v historickom kontexte. Nitra: Fakulta humanitných vied VŠPg v Nitre, 1994, s. 61-67.

[37] Ondruš, Šimon: Jazykovedné prekladateľské umenie sv. Konštantína-Cyrila a sv. Gorazda. In Krošláková, Ema – Kralčák, Ľubomír (Eds.): Korene nášho duchovného bytia – život a dielo Konštantína Filozofa. Materiály z konferencie konanej 28.–29. októbra 1998 v Nitre. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 1999, s. 9-18.

[38] Varšo, Ivan: Dva otázniky retrospektívy byzantskej misie: „Vrátili sa z Moravy“ (ŽM 5) – „A šiel svätiť svojich učeníkov“ (ŽK 15). In Historické rozhľady, 2006, 3, s. 17-58.

[39] Lukačka, Ján: Byzantská misia a Nitra. In Dedičstvo sv. Cyrila a sv. Metoda v slovenskej a bulharskej kultúre. Nitra – Bratislava: Nitrianska štátna galéria – Národné osvetové centrum Bratislava, 1996, s. 20-29.

[40] Doruľa, Ján: The Great Moravian and the Cyrilo-Methodian Tradition in the Slovak Nation. In Kučera, Matúš (Ed.): Slovaks in the Central Danubian Region in the 6th to 11th Century. Bratislava: SNM, 2000, s. 227-231. Doruľa, Ján: Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia u Slovákov. In Slovenské pohľady na vedu, umenie a literatúru, 2000, 4+116, 5, s. 42-45.

[41] Marsina, Richard: La tradition des saints Cyrille et Méthode en Slovaquie. In Thessaloniki Magna Moravia. Proceedings of the International Conference Thessaloniki 16.–19. October 1997. Thessaloniki: Hellenic Association for Slavic Studies, 1999, s. 113-119. Marsina, Richard: Cyrilometodská tradícia na Slovensku. In Studia historica Tyrnaviensia, 2004, 5, s. 154-161.

[42] Mulík, Peter: Ideologické interpretácie cyrilo-metodskej tradície v slovenských dejinách. In Slavica Slovaca, 2009, roč. 44, č. 2, s. 97-105.

[43] Štec, Mikuláš: Cirkevnoslovanský jazyk a cyrilo-metodská tradícia. In Pružinský, Štefan (Ed.) Pravoslávny teologický zborník. Prešov: Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU, 2003, s. 328-336. Štec, Mikuláš: Cirkevnoslovanský jazyk a cyrilo-metodská tradícia. In Imrichová, Mária (Ed.): Slovenčina na začiatku 21. storočia. Na počesť profesora Ivora Ripku. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej Univerzity, 2004, s. 253-260.

[44] Hlavatá, Renáta: Cyrilometodská tradícia a Štefan Moyses. In Verbum, 1999, 10, 3, s. 85-88. Hlavatá, Renáta: Cyrilo-metodská tradícia v diele Štefana Moysesa. In Literárnomúzejný letopis, 1999, 29, s. 202-209.

[45] Kožiak, Rastislav: Cyrilometodské kresťanstvo v Malopoľsku vo svetle najnovších výskumov. In Ročenka katedry dejín FHPV PU, 2003, s. 9-23.

[46] Hetényi, Martin: Proniknennija tvorčosti Kostiantina ta Mefodija v Kijevsku Rus (priznaki problemi u novij českij ta slovackij gistografii). In Konštantínove listy, 2009, 2, s. 66-81. Hetényi, Martin: Prienik diela sv. Cyrila a Metoda na Kyjevskú Rus. In Kontexty kultúry a turizmu, 2010, 1, s. 33-38.

[47] Turčan, Vladimír: Cyril a Metod – trvalé dedičstvo? In Krekovič, Eduard – Mannová, Elena – Krekovičová, Eva (Eds.): Mýty naše slovenské. Bratislava: Academic Electronic Press, 2005, s. 36-41.

[48] Škoviera, Andrej: Skupina svätých slovanských sedmopočetníkov. In Doruľa, Ján (Ed.): Pohľady do vývinu slovenského jazyka a ľudovej kultúry. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2008, s. 109-114.

[49] Škoviera, Andrej: Svätý Naum Ochridský. In Konštantínove listy, 2009, 2, s. 58-65.

[50] Škoviera, Andrej: Svätý sedmopočetník Gorazd – k začiatkom kresťanstva u Slovanov. In J. J. Bazilovič OSBM a M. Lacko SJ. Zborník z medzinárodných konferencií. Košice: Dobrá kniha, 2002, s. 93-102.

[51] Škoviera, Andrej: Svätý sedmopočetník Angelár – náš neznámy apoštol. In Žeňuch, Peter (Ed.): Život slova v dejinách a jazykových vzťahoch. (K sedemdesiatinám profesora Jána Doruľu). Bratislava: Slavistický kabinet SAV, 2003, s.134-141.

[52] Kuzmík, Jozef: Kliment slovenský – najvýznamnejší slovenský spisovateľ 9.–10. storočia. In Slovenská literatúra. Revue pre literárnu vedu, 1997, 4, s. 305-309.

[53] Ivanič, Peter: Sv. Naum v slovenskej a českej historiografii, In Sveti Naum Ochridski i slovenskata duchovna kultura i pismena tradicija (po povod 1100-godišninata od smrtta na sv. Naum Ochridski). Skopje: Univerzitet „Sv. Kiril i Metodij,“ 2011, s. 343-348.

[54] Avenarius, Alexander: Liturgické dielo Konštantína a Metoda. In Marsina, Richard (Ed.): Svätopluk 894-1994. Nitra: Archeologický ústav SAV, 1997, s. 11-16. Avenarius, Alexander: Das liturgische Werk Kostantins und Methods. In Central Europe in 8th–10th centuries. International Scientific conference, Bratislava October 2-4, 1995. Bratislava: Ministry of Culture of the Slovak Republic – Slovak Academy of Sciences, 1997, s. 156-162.

[55] Marinčák, Šimon: Slovanská liturgia – liturgické dedičstvo byzantskej misie z 9. storočia? In Slavica Slovaca, 2005, 40, 1, s. 57-61. Marinčák, Šimon: K problémom výskumu liturgickej hudby byzantského obradu na Slovensku. In Žeňuch, Peter (Ed.). Cyrilské a latinské pamiatky v byzantsko-slovanskom obradovom prostredí na Slovensku. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV – Slovenský komitét slavistov, 2007, s. 93- 106.

[56] Škoviera, Andrej: Obradové spory medzi byzantskou a latinskou misiou na Veľkej Morave. In Žeňuch, Peter (Ed.). Cyrilské a latinské pamiatky v byzantsko-slovanskom obradovom prostredí na Slovensku. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV – Slovenský komitét slavistov, 2007, s. 129-172.

[57] Avenarius, Alexander: Ikonoklastická dišputa Života Konštantínovho. In Avenarius, Alexander – Ševčíková, Zuzana (Eds.): Slovensko a európsky juhovýchod. Medzikultúrne vzťahy a kontexty. Zborník k životnému jubileu Tatiany Štefanovičovej. Bratislava: Katedra všeobecných dejín a Katedra archeológie FFUK, 1999, s. 44-52.

[58] Matejko, Ľubor: Kult sv. Dimitra Solúnskeho v tradícii cirkevnoslovanského písomníctva. In Avenarius, Alexander – Ševčíková, Zuzana (Eds.): Slovensko a európsky juhovýchod. Medzikultúrne vzťahy a kontexty. Zborník k životnému jubileu Tatiany Štefanovičovej. Bratislava: Katedra všeobecných dejín a Katedra archeológie FFUK, 1999, s. 75-83 Matejko, Ľubor: The Cult of St. Demetrius of Thessalonica in the Church Slavonic Literary Tradition. In Thessaloniki Magna Moravia. Proceedings of the International Conference Thessaloniki 16-19 October 1997. Thessaloniki: Hellenic Association for Slavic Studies, 1999, s. 217-251.

[59] Žeňuch, Peter: Svätodemetrovská tradícia v paraliturgických piesňach byzantsko-slovanského obradu. In Krošláková, Ema – Kralčák, Ľubomír (Eds.): Korene nášho duchovného bytia – život a dielo Konštantína Filozofa. Materiály z konferencie konanej 28.–29. októbra 1998 v Nitre. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 1999, s. 79-93.

[60] Marsina, Richard: Začiatky cirkevnej organizácie na Slovensku (od prelomu 8./9. až do začiatku 11. storočia). In Slovenská archivistika, 1995, 30, 2, s. 113-126. Marsina, Richard: Kirchliche organisation in der Slowakei bis zum Anfang des 11. Jahrhunderts. In Central Europe in 8th-10th centuries. International Scientific conference, Bratislava October 2-4, 1995. Bratislava: Ministry of Culture of the Slovak Republic – Slovak Academy of Sciences, 1997, s. 149-155. Marsina, Richard: Byzantská misia na Veľkej Morave a Rím. In Krošláková, Ema – Kralčák, Ľubomír (Eds.): Korene nášho duchovného bytia – život a dielo Konštantína Filozofa. Materiály z konferencie konanej 28.–29. októbra 1998 v Nitre. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre 1999, s. 27-37. Marsina, Richard: Cirkevná organizácia na Veľkej Morave. In Galuška, Luděk – Kouřil, Pavel – Měřinský, Zdeněk (Eds.): Velká Morava mezi Východem a Západem. Sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference. Uherské Hradiště, Staré Město 28.9.–1.10.1999. Brno: AÚ AV ČR, 2001, s. 291-296.

[61] Nemcová, Emília – Pišová, Janka (Eds.): Cyril a Metod – Slovensko a Európa. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2007.

[62] Michalov, Jozef – Ivanič, Peter – Hetényi, Martin – Taneski, Zvonko (Eds.): Duchovné, intelektuálne a politické pozadie cyrilometodskej misie pred jej príchodom na Veľkú Moravu. Monografia príspevkov z medzinárodného vedeckého sympózia Nitra, 2. júl 2007. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2007. 248 s.

[63] Michalov, Jozef – Hetényi, Martin – Ivanič, Peter – Taneski, Zvonko (Eds.): Poznávanie kultúrneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda. Monografia príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencii Nitra, 3. júl 2007. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2007. 250 s.

[64] Michalov, Jozef – Ivanič, Peter – Hetényi, Martin – Taneski, Zvonko (Eds.): Význam kultúrneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda pre Európu. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2008. 364 s.

[65] Doteraz vyšli štyri ročníky.