Jazyk a kultúra v slovanských súvislostiach. Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru (k 1100. výročiu jeho smrti)
| Miesto konania konferencie: Bratislava |
| Dátum konania konferencie: 5. – 7. októbra 2016 |
| Zodpovedná pracovníčka: Katarína Žeňuchová |
| Organizátori: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Slovenský komitét slavistov |
Z príležitosti Pamätného roka Klimenta Ochridského, ktorý v roku 2016 vyhlásila Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), a v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie sa v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV v Bratislave v spolupráci s Cyrilo-metodským výskumným centrom Bulharskej akadémie vied, s Ústavom bulharského jazyka prof. Ľ. Andrejčina BAV a s veľvyslanectvom Bulharskej republiky na Slovensku, v koordinácii s Filozofickou fakulty Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave a Pravoslávnou bohosloveckou fakultou Prešovskej univerzity uskutoční medzinárodná interdisciplinárnu vedecká konferencia.
Tematiku konferencie tvoria dva okruhy:
1. Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru (ThLic. Andrej Škoviera, PhD.)
Svätý Kliment Ochridský patril k učeníkom a spolupracovníkom svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda, bol jedným z pilierov ich misijného pôsobenia na Veľkej Morave, keď sa začala naplno formovať slovanská kresťanská kultúra. Dielo Klimenta Ochridského má zásadný význam pre rozvoj slovanského písomníctva a vzdelanosti v období, ktoré sa označuje aj ako „Zlaté obdobie bulharského písomníctva“. Z hľadiska slovenských dejín a kultúry osobnosť Klimenta Ochridského predstavil Ján Stanislav, ktorý poukázal na jeho možný slovenský pôvod. Cieľom tematického okruhu je prezentovať aktuálne výskumy, ktoré sa týkajú osobnosti a diela Klimenta Ochridského a jeho prínosu pre slovanské i európske kultúrne dedičstvo. Hoci sa osobitná pozornosť bude sústreďovať na život, dielo a úctu k sv. Klimentovi Ochridskému, jeho prínos treba predstaviť komplexne v kontexte cyrilo-metodského misijného diela (sv. Gorazd, Naum, Angelár, Sáva) a jeho dedičstva v latinskej i slovanskej písomnej a kultúrnej tradícii.
2. Jazyk a kultúra v slovanských súvislostiach (zo slovanskej etnolingvistiky) (Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.)
Výskum jazyka ako kultúrneho fenoménu v kontexte jazykového obrazu sveta a ľudského myslenia našlo svoje vyjadrenie v etnolingvistike, ktorá skúma tesné prepojenie jazyka a tradičnej duchovnej kultúry ako dvoch nerozlučiteľných a vzájomne podmienených zložiek identity spoločenstva. Etnolingvistika tak vníma jazyk nielen ako nástroj komunikácie, ale predovšetkým ako prejav kultúry každého spoločenstva prostredníctvom jednotlivých pojmov a slovných vyjadrení spätých s hospodárskym, historicko-spoločenským a duchovným prostredím z vývinového hľadiska.
Prioritne sa venujeme štyrom tematickým okruhom: 1. Aktuálne zameranie a výskumy v oblasti slovanskej etnolingvistiky. 2. K problematike komparatívneho výskumu ľudovej terminológie. 3. Jazykový obraz slovanskej duchovnej kultúry. 4. Jazyk a kultúra Bulharov a Slovákov.
Správa z konferencie:
Výskum kultúrnych procesov utvorených v kontexte vzťahov slovenského jazyka a kultúry s ostatnými slovanskými i neslovanskými jazykmi a kultúrami v európskom priestore sa môže realizovať najmä prostredníctvom interdisciplinárneho pohľadu, lebo iba tak sa plne reflektuje široký kultúrny horizont, ktorý ovplyvňovali rozličné procesy kultúrneho a civilizačného vývinu. Od najstarších čias formovania kultúrnych identít patria Slovania k významným civilizačným formantom európskeho kultúrneho horizontu. Osobitnú zložku v rámci tohto vývinového procesu predstavujú kresťanské hodnoty slovanskej i európskej kultúry, preto je výskum jazyka, literatúry, histórie či ľudovej slovesnej i materiálnej kultúry kľúčovým zdrojom poznávania slovenskej, slovanskej kultúry i európskej civilizácie, kultúry a identity.
Z príležitosti Pamätného roka Klimenta Ochridského, ktorému je venovaný celý rok 2016 a ktorý vyhlásila Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), a najmä v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie sa v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV v Bratislave v spolupráci s veľvyslanectvom Bulharskej republiky na Slovensku a v koordinácii s Cyrilo-metodským výskumným centrom Bulharskej akadémie vied a s Ústavom bulharského jazyka prof. Ľ. Andrejčina Bulharskej akadémie vied uskutočnila v dňoch 5.-7. októbra 2016 medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia s názvom Jazyk a kultúra v slovanských súvislostiach. Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru (k 1100. výročiu jeho smrti). Konferencia sa uskutočnila v Malom kongresovom centre VEDA SAV.
Tematiku konferencie tvorili dva okruhy: Prvý tematický okruh predstavil Klimenta Ochridského a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru. Svätý Kliment Ochridský patril k učeníkom a spolupracovníkom svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda, bol jedným z pilierov ich misijného pôsobenia na Veľkej Morave, keď sa začala naplno formovať slovanská kresťanská kultúra. Dielo Klimenta Ochridského má zásadný význam pre rozvoj slovanského písomníctva a vzdelanosti. V rámci tohto tematického okruhu sa prezentovali aktuálne výskumy, ktoré sa týkajú osobnosti a diela Klimenta Ochridského a jeho prínosu pre slovanské i európske kultúrne dedičstvo. Hoci sa osobitná pozornosť venovala životu, dielu a úcte k sv. Klimentovi Ochridskému, jeho prínos treba vnímať komplexne v kontexte cyrilo-metodského misijného diela i jeho dedičstva v latinskej i slovanskej písomnej a kultúrnej tradícii.
Výskum jazyka ako kultúrneho fenoménu v kontexte jazykového obrazu sveta a ľudského myslenia našiel svoje vyjadrenie v druhom tematickom okruhu zameranom na slovanskú etnolingvistiku, ktorá vníma jazyk nielen ako nástroj komunikácie, ale predovšetkým ako prejav kultúry každého spoločenstva prostredníctvom jednotlivých pojmov a slovných vyjadrení spätých s hospodárskym, historicko-spoločenským a duchovným prostredím z vývinového hľadiska. Na konferencii odzneli referáty zamerané na aktuálne výskumy v oblasti slovanskej etnolingvistiky, na komparatívny výskum ľudovej terminológie, referáty zamerané na komparatívny výskum jazykového obrazu sveta v slovanskej duchovnej kultúre. Svoje referáty v uvedených dvoch okruhoch predstavili vedci zo Slovenska, Bulharska, Poľska, Ruska, Bieloruska, Ukrajiny, Maďarska, Litvy, Nemecka a Spojených štátov amerických.
Na konferencii sa zúčastnil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a člen jej výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport doc. PhDr. Dušan Čaplovič, DrSc. Osobitne si tešíme aktívnej účasti veľvyslankyne Bulharskej republiky na Slovensku Margarity Ganevovej a veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku Alekseja Fedotova. Na konferencii sa zúčastnil aj veľvyslanec Gruzínskej republiky na Slovensku Revaz Gachechiladze, tajomník Veľvyslanectva Srbskej republiky na Slovensku Miloš Šokić a tajomníčka Veľvyslanectva Chorvátskej republiky na Slovensku. Počas konferencie sa v Ruskom centre vedy a kultúry uskutočnila aj prezentácia najnovších slavistických vedeckých publikácií ruských, bulharských a slovenských slavistov a po skončení konferencie sa 7. októbra 2016 v Bulharskom kultúrnom a informačnom stredisku uskutočnila premiéra filmu z produkcie Bulharskej národnej televízie s názvom Putovanie za zázrakmi (Bojko Vasilev a Chrisimir Tanev), ktorý bol venovaný odkazu sv. Klimenta Ochridského.
Výskum kultúrnych procesov a tradície prezentovaný na medzinárodnej vedeckej interdisciplinárnej konferencii plne reflektoval skutočnosť, že slovanský kultúrny horizont, ktorý ovplyvňovali rozličné formanty kultúrneho a civilizačného vývinu, predstavuje kontinuálnu súčasť európskeho kultúrneho horizontu.